Autor je jedným z košických novembrových lídrov, venuje sa aktivizmu v oblasti ľudských práv, za vlády Ivety Radičovej bol splnomocnenom pre rómske komunity, pôsobí v OZ Krásny Spiš
Sedeli sme okolo okrúhleho stolíka v kancelárii profesora, rozprávali sa a popíjali čaj. Študenti jednoodborového štúdia matematiky v roku 1980 na Prírodovedeckej fakulte v Košiciach. Čaj nám urobil profesor matematiky Lev Bukovský.
Kontroloval džbán čaju a priebeh debaty. Dolieval čaj aj debatu. O histórii matematiky, histórii myslenia, histórii civilizácie.
Tak si pamätám na závany slobody ducha začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. V tej miestnosti odznievali najmä otázky a často aj odpovede. Po štyroch rokoch štúdia sme vedeli, že otázky sú dôležitejšie.
Aj politické relácie s ním boli zábavnejšie (píše Jakub Huba) Čítajte "Viem, že si nebudete dlho pamätať rôzne definície a vzorce. Viem, že v živote budete pracovať v rôznych profesiách a iba málokto z vás bude profesionálnym matematikom. Napriek tomu vo vás ostane to podstatné, čo vás táto škola, toto štúdium naučilo. Spôsob myslenia, spôsob uvažovania. Tento spôsob vám ostane navždy, nech už budete kdekoľvek a v akejkoľvek funkcii. Môžete sa na to spoľahnúť. Je to vaša sila."
Spomínam si aj na profesorovu odpoveď na otázku, kto je najlepším súčasným matematikom na svete. "To je taký matematik, ktorý sa vie o svojom najväčšom nevyriešenom probléme porozprávať s náhodným človekom na ulici."
