Milé čitateľky, milí čitatelia,
nikdy nebolo politicky výhodnejšie sedieť v opozičnej lavici v parlamente, ako je dnes. Kombinácia pandémie a vládnej koalície, ktorá má svojho Igora Matoviča a Borisa Kollára, je životodarná pre politikov pôvodne odsúdených na osud Vladimíra Mečiara.
To, čo po voľbách vyzeralo pre Fica ako odchádzanie, čiže opozičná lavica v parlamente, sa ukázalo ako jeho jediná nádej na návrat k moci. Vládnutie v čase pandémie by ho rozdrvilo. Spolu s nami.
Volič sa dnes nepýta, aká je vízia opozičných politikov na riešenie pandémie, ktorá tu ešte určitý čas pobudne. Ako by postupovali? U Petra Pellegriniho, Roberta Fica alebo Mariana Kotlebu márne by človek hľadal nejaké rozpracované návrhy.
Skleróza voliča
Fico a Pallegrini si momentálne užívajú nesmierny luxus: zdanlivo nenesú priamu zodpovednosť za riadenie krajiny. Obhadzujú sa heslami a sloganmi, ktoré sú jalovejšie ako ich posledné volebné šoty. Oslavujú sklerózu voliča, ktorý medzičasom akoby zabudol, kto a ako tu vládol za posledné desaťročie.
Smer a Hlas nesú nespornú spoluzodpovednosť za stav zdravotníctva, za rany na právnom štáte, na všetkých frustráciách, ktoré tečú širokým prúdom po uliciach aj počas uzavretí krajiny.
Fico sa na jednom zo svojich videí rozčuľuje: prečo vláda nenakúpila dostatok zdravotníckej techniky alebo prečo nemotivovala zdravotníkov, aby neodchádzali do dôchodku. Tí s historickou pamäťou by mu okamžite odpovedali, že človek, ktorý prehliadal, ako členovia Smeru v minulosti bohatli na štátnych zákazkách v zdravotníctve, by mal byť pri tejto téme minimálne zdržanlivý.
Lenže minimálne dvadsať percent voličov už úplne zabudlo na Ficových osobných priateľov ako Kajetán Kičura, ktorý predviedol, ako účinne nakupovať, keď sa blíži pandémia.
Stav zdravotníctva bol už pred nástupom tejto vlády mizerný. Čo, samozrejme, neospravedlňuje všetky premeškané opatrenia, ktoré Matovičova vláda neurobila zo strachu pred hnevom voliča. Ale tieto zlyhania naozaj nerobia z Fica prijateľnejšieho politika.
Simulant Fico a tichý Pellegrini
Fico vypočítavo simuluje odpor k vakcíne a Pellegrini si denne hádže mincou, aký postoj k očkovaniu predvedie. Popritom práve v tejto oblasti by mohli predviesť aspoň náznak zodpovednosti. Že im ide aj o niečo iné, než len o preferencie a referendá na návrat k moci.
Popritom je úplne zrejmé, že ak by momentálne vládli, tak namiesto obrázkov so psíkmi by sa Pellegrini hrdil vakcínou v ramene a Fico už má za sebou aj tretie očkovanie. Je možné, že by dokonca predbehol aj Viktora Orbána v presadení povinného očkovania pre zdravotníkov.
A v tomto je cynickosť týchto strán desivá. A naozaj otvára otázku, koľko životov nie je priveľká cena kampane, ktorá prináša frustrovaného voliča?
Ustráchaná vláda nevládne
Áno, je to paradox, že vláda sa bojí prijať tvrdšie kroky, aby nestrácala voličov, lenže voličov stráca tak či tak. A čo je hlavné, stráca rešpekt. K Ficovi a Pellegrinimu sa asi utiekajú aj takí, čo pred dvoma rokmi ešte proti vláde Smeru protestovali na námestiach.
Lenže teraz naozaj nejde o preferencie, ale o verejné zdravie. O tom, že pravidlá na zamedzenie pandémie nie je možné simulovať. Môj kolega Samo Marec píše o tom, že ľudia na opatrenia kašlú aj preto, že vládu nerešpektujú.
"Začarovaný kruh; už neexistuje vôľa a neexistuje motivácia. Veď my ten boj s pandémiou už len predstierame, aby sa nepovedalo; tu sa už robí len tak trochu a aj to len akože. Samozrejme, vyžerú si to zdravotníci, ale tých nevidíme (majú dosť práce). Minister zdravotníctva chcel lockdown a intenzívne očkovanie. Dostal toto a taký bude aj výsledok," napísal kolega Marec a zaželal veselú Veľkú noc a veľa kúpačov.
Čítajte: Boj s pandémiou len predstierame
Čakanie na omikron
Zatiaľ vlastne ani nevieme, či sme už videli pravú tvár pandémie, či o nej už všetko vieme, alebo nás ešte môže veľmi nepríjemne a veľmi bolestivo prekvapiť. Naučili sme sa ďalšie písmeno z gréckej abecedy a naučil sa ho každý, aj ten, kto nie je špeciálne učenlivý.
Chytali sme sa vyjadrení epidemiológov, ktoré naznačovali akúkoľvek nádej, že omikron môže znamenať aj koniec pandémie. Lenže my to nevieme a stále čakáme, aby ukázal, čo dokáže. Lebo naša únava vírus nevyčerpá.
Krajina má svoje každodenné tragédie. Ak 85-ročného človeka nenapoja na pľúcnu ventiláciu, má svoju rodinu, ktorú to zraní. Možno vnučku, ktorá by si od neho vypočula ešte zopár príbehov z čias, ktoré nezažila. Zomierajú ženy, ktoré zanechávajú po sebe deti a bolesť pre rodinu na celý život.
Koľko ešte unesieme z tých tragédií v čase, keď sme odsúdení počúvať bludy o tom, že stačia vitamíny a dostatok pobytu na slnku.
Môj kolega Michal Katuška pre čitateľov zhrnul, čo vlastne zatiaľ vieme o omikrone. Samozrejme, v čase, keď to bude čitateľ opäť čítať, môžu byť už aj ďalšie alebo iné odpovede.
Čítajte: Omikron môže byť najväčšou hrozbou, ale aj koncom pandémie. Ako je pripravené Slovensko?
Ako vnímajú smrť deti?
Často hovoríme o zraniteľných vekových kategóriách, pre ktoré je covid najviac rizikový. Hovoríme o starých ľuďoch alebo tých, ktorí majú chronické ochorenia. Ale strata dramaticky zasahuje aj do života detí. A dospelí občas ani nie úplne chápu ako veľmi.
Do určitého veku deti nerozumejú, čo smrť znamená. Nerozumejú tomu, že ak niekto zomrie, už sa nikdy nevráti. Moja kolegyňa Monika Moravčíková si položila otázku, ako sa deti vyrovnávajú so stratou a ako im vedia dospelí pomôcť.
Psychologička Paula Synaková vysvetľuje, že dieťa stráca istotu, môže byť bojazlivejšie a tiež sa môže báť, že príde aj o niekoho ďalšieho.
Keď píšem tieto riadky, tak pociťujem bolesť už len pri predstave, čo rodiny, kde dieťa ostane bez rodiča, prežívajú. Bolesť nás sprevádza pri pohľade na denné čísla úmrtí, aj keď nevidíme mená a neprečítame si vek každej obete. Jedno však určite vieme, každý odchod zanecháva priepasť, do ktorej padajú na dlhé obdobie ďalší ľudia.
Čítajte: Ako pomôcť dieťaťu, ak zažilo smrť rodiča? Potrebuje cítiť, že život nezastal
Koho ničí lockdown?
Koľko kaviarní, kvetinárstiev alebo iných prevádzok sa už po uzatvorení krajiny nikdy nepozbiera? Ako im štát pomáha a postačuje pre nich vôbec pomoc, ktorú im vláda núka?
Kolegyňa Eva Frantová pozbierala odpovede na 13 otázok o štátnej pomoci. Predstavila si rôzne situácie, v ktorých sa môžu ocitnúť prevádzky, podnikatelia, umelci, živnostníci, ktorí sa ocitli v krízovej situácii.
Čítajte: Lockdown zatvoril prevádzky. Bude vláda znova uhrádzať aj nájmy?
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
