Politik, ktorý použil rodiny v existenčnej núdzi ako bilbord pre nacistické odkazy tvrdému jadru, to môže naposledy vysvetliť pred Najvyšším súdom o dva mesiace.
Kotlebovi sa pre neistotu okolo fašistických prejavov podarilo vliezť do samosprávy a potom aj do parlamentu. Kde proti nemu Robert Fico staval hrádzu presviedčaním verejnosti, že antifašizmus sa robí výlučne kladením vencov na výročie a nemá nič spoločné s neprijateľnými výrokmi vo verejnom priestore.
Lebo veď isto, fašizmus z ničoho takého nevyrastá, túto skúsenosť nemáme a najmä, fašizmus už bol, Rusi ho porazili a kto dnes reptá proti ostrým rečiam o menšinách či vylúčených, isto len poberá sorosovské groše a presadzuje totalitu z Bruselu.
Toľko v skratke k ficovskému uchopeniu antifašizmu.

Nemálo zo súčasnej koaličnej poslaneckej posádky však veselo pokračuje v načatej tradícii, že s fašistami možno občas hlasovať a ďalej sa tváriť, že sa len pomohlo "dobrej veci". Lebo iné, samozrejme, fašisti ani nechcú, len ponúkať samé dobré veci.
Prosto, spoliehať sa na našich zastupiteľov, že udržia fašistov z hry, sa nemôžeme. Súdne rozhodnutia sú preto nápomocné.