Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Na jeseň som na tomto mieste písal o tom, že chybná stratégia ministerstva školstva, ktorá viedla k polovičatému návrhu reformy vysokých škôl a dvojnásobnému odporu a kriku akademickej obce, nedáva veľa dôvodov na optimizmus.
Medzitým som ako člen strategickej rady predsedu vlády SR pre implementáciu Plánu obnovy a odolnosti EÚ zažil na vlastnej koži rokovanie s predstaviteľmi akademickej obce zastúpenej všetkými jej kolektívnymi orgánmi vrátane rektorov dvoch najväčších slovenských univerzít (UK a STU).
Ich odpor proti reforme (s výnimkou zástupcu súkromných vysokých škôl Juraja Šterna), ktorá síce podľa mňa mohla byť omnoho zásadnejšia, ale ide v podstate správnym smerom, bol aj na tomto rokovaní taký neochvejný a zásadný, že moju skepsu to len prehĺbilo.
Potom prišla aj dobrá správa. Tesne pred Vianocami vláda návrh novely vysokoškolského zákona schválila a poslala do parlamentu.
Pozor na pozmeňujúce návrhy
Treba však povedať, že novela, ktorú vláda schválila, bola oproti tej pôvodnej, už aj tak nedostatočne zásadnej, ešte kompromisnejšia a krotkejšia.
Ministerstvo školstva v pripomienkovom konaní akceptovalo viac ako polovicu z 503 zásadných pripomienok. Dalo by sa teda polemizovať, či má novela vôbec ešte zmysel.
Pripusťme, že áno, najmä s ohľadom na to, že minister a jeho tím (na čele so štátnym tajomníkom Paulisom) majú úprimný záujem na tom, aby sa pomery v našom vysokom školstve zmenili k lepšiemu.
Dobrá správa je, že vládny návrh zákona parlament v januári schválil v prvom čítaní, omnoho horšia správa však vyplynula z rozpravy k nemu.
