Autorka je členkou Správnej rady Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave a Strategickej rady pre implementáciu Plánu obnovy a odolnosti SR
Novela vysokoškolského zákona, ktorá je v súčasnosti v druhom čítaní v parlamente, neprináša veľmi silný vietor, mnohí by povedali, že je to iba vánok, napriek tomu vzbudzuje v niektorých vysokých školách vlnu odporu a neštandardných krokov.
Čudné voľby rektorov a odchody študentov
Asi najmarkantnejším príkladom toho, že novela ide správnym smerom, je zarážajúci počin Žilinskej univerzity, kde akademický senát využil právo, ktoré mu dáva súčasný zákon o vysokých školách vo forme neštandardného vyhlásenia volieb rektora.
O vysokej „transparentnosti“ tohto procesu svedčí nielen to, že ju vyhlásili iba na intranete a na viditeľne prístupných miestach na Žilinskej univerzite, ale i to, že čas na podanie prihlášok je „až“ osem dní!
Vysoké školy sa obávajú straty demokracie. Študenti novelu podporili Čítajte Kandidátov podľa súčasne platného zákona môžu navrhovať členovia akademickej obce a členovia správnej rady univerzity. Uzavretý okruh, do ktorého ťažko vstúpi „nová krv“ a my sa môžeme iba s údivom pýtať cui bono?
Aj naša najstaršia a najväčšia univerzita – teda jej akademický senát - zvažuje podobný krok. Hoci súčasnému rektorovi sa končí volebné obdobie až 31. 1. 2023 a zvyčajne bývali voľby na univerzite v novembri, Akademický senát UK by mohol vyhlásiť voľby kandidáta na rektora už v marci.
