Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV, robí aj popularizačný kanál Afrika so Silvestrom
Dobrodružstvo filozofovania o dejinách nedávno zlákalo aj ekonóma a bývalého poslanca NR SR Miroslava Beblavého. V komentári uverejnenom v tomto denníku sa v kontexte súčasnej ruskej agresie na Ukrajine zamýšľal nad francúzskym imperializmom v Afrike.
Dospel pri tom k záveru, v ktorom poprial Rusom nájsť svojho de Gaulla, ktorý by ich, podobne ako kedysi Francúzov, vyviedol z „pasce imperializmu“.
Ukrajina platí strašnú cenu za rozpad ruského impéria Čítajte Porovnávať ruský imperializmus s tým západným je dnes určite veľmi lákavé a aktuálne. No aj tu platí, že žiadny človek nemôže byť odborník na všetko. Úvahy pána Beblavého o západnom či francúzskom imperializme v súvislosti s Afrikou sú totiž do veľkej miery mylné a nepravdivé.
Nechtiac sa tak sám ocitá v pasci mýtov, často zdedených ešte z čias kolonializmu, ktoré dodnes v rôznych formách pretrvávajú najmä v konzervatívnych kruhoch francúzskej, ale aj európskej spoločnosti.
Považujem preto za dôležité na niektoré omyly a nejasnosti v jeho komentári upozorniť.
Senghor ako výnimka, nie pravidlo
Jeden z mýtov, do ktorého sa pán Beblavý hneď na začiatku zamotáva, je poukazovanie na údajnú francúzsku výnimočnosť pri šírení „hodnôt bez ohľadu farby pleti“.
Ako príklad uvádza prvého senegalského prezidenta Léopolda Sédar Senghora, pôvodom z koloniálneho Senegalu, ktorý učil na parížskej Sorbonne, bol poslancom francúzskeho parlamentu za Senegal a podľa autora bol aj „členom Académie française - jednoducho plne akceptovaný člen najvyššej kultúrnej a spoločenskej elity“.
Tu je však dôležité upozorniť, že v prípade kariéry pána Senghora išlo viac o výnimku ako o pravidlo. Podobné vzdelané elity z Afriky mali slúžiť predovšetkým koloniálnym záujmom a súčasne boli nálepkou, ktorá mala oficiálne prezentovať pred svetovou verejnosťou úspechy republikánskych hodnôt imperiálneho Francúzska.
Výnimočná kariéra pána Senghora nič nemenila na tom, že charakter francúzskej koloniálnej vlády v Afrike ostával pre absolútnu väčšinu tamojšieho obyvateľstva represívny, diskriminačný a založený na rasovej hierarchii.
