Milé čitateľky, milí čitatelia,
politici ako Robert Fico rátajú s tým, že si na vojnu na Ukrajine zvykneme. Že sa opäť raz posunú naše hranice vnímania, budeme tupší a prestane nás baviť sledovať útoky ruských vojsk. Už nebudeme rátať obete na Ukrajine, tak ako sme prestali rátať zosnulých ku koncu pandémie. Dúfajú, že z médií sa vytratia zábery zbombardovaných nemocníc a plačúcich detí na preplnenej stanici.
Veria, že agenti Vladimira Putina budú dostatočne efektívni v rozosievaní pochybností o tom, kto je agresor. A svojimi selektívnymi exkurzmi do histórie prispejú k obhajobe Putina. Lebo len staré fotografie sú čiernobiele.
Rátajú s tým, že všetci narazíme a dôjde na ich slová, že s Ruskom sa beztrestne nezahráva. Že vypredajú všetky dvojplatničky a že príde ešte na kritikov Ruska mráz a že skutočnú moc má ten, kto otáča plynový kohútik. Dlhé roky prispievali k tomu stavu. Stavali na naše slabosti.
Ešte stále dúfajú, že Putinovo Rusko zohrá dôležitú úlohu aj v ich politických kariérach. Lebo heslá o večných časoch so Sovietskym zväzom predsa len urobili svoje. Vyhlásenia o tom, že Ukrajina by sa mala vzdať aj pre naše dobro, sú autentickým exkurzom do duše člena Smeru.
„Každá podpora Ruska, každé vyzývanie Ukrajincov, aby sa prestali brániť a prestali brániť nás, aby sa ich ženy nechali znásilňovať a ich deti deportovať do ruských rodín, zatiaľ čo muži skončia vo filtračných táboroch na východe, nie je iba trápnym postom o tom, že ivermektín lieči rakovinu, ale zásadným politickým vyhlásením, ktoré ovplyvní aj naše susedské vzťahy,“ píše publicista Michal Havran pre denník SME.
Čítajte: Svet podľa Smeru
Nebude to zajtra ani o týždeň
Vojna na Ukrajine sa neskončí zajtra. Ani o týždeň. Aj keby sa o pár mesiacov skončila, bude ďalej ničiť generácie Ukrajincov, ktorých Putin vytrhol s koreňmi zo zeme. Bude pokračovať aj u nás. Vo virtuálnom priestore, kde sa nedajú odstraňovať míny a propaganda je účinnejšia než biologické zbrane.
Je prirodzené, že mnohí už nesledujú správy o Ukrajine 24 hodín denne. Potom, ako týždne čítali príbehy bolesti a zúfalstva, niektorí môžu mať pocit, že o vojne na Ukrajine už videli a počuli veľa. Občas až príliš veľa. Že potrebujú odvrátiť tvár a oddýchnuť si od tejto témy.
Lenže ľudia, ktorým vojna priamo zasahuje do životov, nemôžu odvracať zrak. Musia dostať svoju rodinu do bezpečia a ak sa to nepodarí, tak pochovávať mŕtvych.
Ukrajinci zachytávajú obrazy vojny aj preto, aby mohli priniesť svedectvo, ak si ich niekto vypočuje. Svedectvá bežných ľudí z miest a dedín ktoré boli okupované ruskou armádou, dodávajú kontext bežnému spravodajstvu, číslam a grafom.
Kolegovia Lukáš Onderčanin a fotograf Jozef Jakubčo vycestovali na Ukrajinu, aby mohli zaznamenať tieto príbehy pre našich čitateľov. Pomohli im lepšie chápať anatómiu vojny a čo agresia robí s ľuďmi.
"Keď ruské tanky odchádzali, boli ovešané naším oblečením a technikou, mali na nich priviazané televízory aj práčky. Dokonca brali aj spodnú bielizeň, mojej dcére vzali všetko, aj ponožky. Čudujem sa, že sa pred sebou nehanbia,“ spomína Vasyl v reportáži.
Čítajte: Prekvapil ich asfalt aj záchod. Reportáž z dediny, ktorú okupovali Rusi
Plynová zbraň
Pri osemdesiatpäťpercentnej závislosti od ruského plynu je Slovensko ako mnohé ďalšie krajiny EU zraniteľné. Vladimir Putin dúfal, že plynom si kúpi odvrátené tváre alebo zmierlivejšie definície agresie. Zatiaľ sa mu to nedarí, ale, samozrejme, udiera tam, kde to bolí.
Žiada krajiny, aby za plyn platili v rubľoch cez nový platobný systém. Poľsko a Bulharsko to odmietli, tak im zaťahuje kohútiky.
Kolega z Indexu Jozef Tvardzík sa pozrel na to, či podobný osud čaká aj Slovensko, keď krajina má Gazpromu zaplatiť ďalšiu faktúru 20. mája.
Čítajte: Slovensko bez ruského plynu vydrží do jesene, tvrdí Sulík. Aké máme možnosti?
Boj o definície politickej práce
V kancelárii bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa museli hlásiť vyšetrovatelia politicky citlivých prípadov, o ktoré sa Kaliňák alebo hlavy Smeru zaujímali. Kaliňák si svoj vlastný prípad dokonca aj pripomienkoval. O tejto interpretácii fungovania alternatívneho centra policajnej moci sa dočítal kolega Peter Kováč v uznesení o obvinení Roberta Kaliňáka a Roberta Fica, ktoré je pomerne náročným 108-stranovým čítaním.
Pre čitateľov SME prinášame najzaujímavejšie momenty z výpovedí, o ktorých verejnosť zväčša zatiaľ nevedela.
Čítajte: Kaliňák pripomienkoval vyšetrovanie seba samého. Čo ukázalo uznesenie
Dať hlas tým, čo ho na Slovensku nemajú
Pochopili sme, že na to, aby Ukrajinci, ktorí utiekli pred vojnou, mohli na Slovensku žiť dôstojným životom, potrebujú informácie, potrebujú mať fórum, kde môžu hovoriť vo svojom mene a svojím jazykom.
Už niekoľko dní funguje nový spravodajský web o Slovensku v ukrajinčine ako spoločný projekt anglických novín The Slovak Spectator a denníka SME. Stránka www.novyny.sk funguje na doméne sme.sk.
„Web vznikol z praktických dôvodov, pretože pre cudzincov je dôležité, aby poznali dianie v krajine, kde žijú. Ale je to aj gesto, ktorým chceme vyjadriť, že nám záleží na tom, aby sa Ukrajinky a Ukrajinci na Slovensku cítili ako doma,“ hovorí šéfredaktorka The Slovak Spectator Michaela Terenzani.
V rámci tohto projektu spolupracujeme s ukrajinskými novinármi, dopisovateľmi a študentmi.
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
