Milé čitateľky, milí čitatelia,
niekedy sa stáva, že fašistická strana sa rozriedi. Vypudí tých najradikálnejších, vyžehlí košele a kúpi kravaty. Prestane verejne hajlovať a nájde si agendu, z ktorej na prvé počutie nekričí, že posiela menšiny do plynu alebo chce zákonmi chrániť bielu rasu.
To, že taká strana skutočne strasie zo seba fašizmus a začne presadzovať témy verejného dobra bez ohľadu na rasu, vieru a farbu pleti, je málo pravdepodobné. Samozrejme, výnimočne sa radikálne strany môžu zmeniť, najmä ak vznikne ešte radikálnejšie zoskupenie alebo ak si strany hlavného prúdu, ako to napríklad urobil Smer, adoptujú agendu a rétoriku nerozoznateľnú od týchto strán.
Ale toto nebude prípad ani Kotlebovej ĽSNS a ani Uhríkovej Republiky. Ako to môžeme vedieť? Viacerí členovia týchto strán boli trestne stíhaní a dokonca aj odsúdení za propagáciu fašizmu a hnutí, ktoré popierajú ľudské práva.
Nech sa pustia do čohokoľvek, trčí z toho extrémistická ideológia. Pre nich témy alebo akákoľvek práca pre ľudí nie je cieľom, je to len nádoba, v ktorej prenášajú svoje presvedčenie. A šíria ho.
Aj preto sa s nimi nerokuje. Svojou prípadnou podporou alebo dohodami nakazia akúkoľvek snahu demokratických strán. A zneužijú ju na legitimizáciu svojej prítomnosti v politike.
Popritom fašisti v parlamente by mali byť v demokratickej spoločnosti anomáliou. Akýmsi muzeálnym exponátom toho najhoršieho, čo krajina má.
Aj preto je problém, že Matovič sa snažil o podporu Kotlebu a Uhríka. Jeho účelové bagatelizovanie ideológie týchto zoskupení len ukazuje, že politiku alebo službu verejnosti dokáže vnímať len cez osobné víťazstvá alebo prehry.
Dokonca očakával, že spoločnosť prijme jeho následný návrh prinútiť médiá pozývať do televíznych debát strany z parlamentu ako odborný príspevok na skvalitnenie verejného diškurzu. Popritom to malo všetky znaky odplaty pre ĽSNS za podporu.
Médiá musia byť schopné samy si určovať, kedy, v akom kontexte a za akých okolností budú oslovovať fašistov, a nie dávať im priestor na základe politického rozhodnutia. Ale to sú princípy, ktorým Matovič nerozumie, lebo existuje veľmi málo toho, čo by nerozkopal, ak ide o nejaký scenár, ktorý chce verejnosti predviesť.
Čítajte: Ako z nás Matovič robí rukojemníkov
Bez Matoviča
Podľa publicistu Sama Marca balíček, na ktorý zháňal pomoc fašistov, spĺňa všetky charakteristické znaky veľkých Matovičových nápadov.
„Je to veľké a rýchle a bude sa o tom hovoriť? Je to nepremyslené alebo nezmyselné, alebo oboje? Je niekto proti, ideálne Richard Sulík, a bude z toho teda konflikt? Všetko tam je – mimochodom, reforma krčahu vody sa má ako?“
Lenže v tomto duchaplnom opise Matovičovho nápadu je potenciál tragédie, ktorá bude stáť naozaj veľa peňazí.
„Členovia jeho vlastnej vlády mu hovoria, že je to katastrofa a rozpočet plače, lenže jemu (ministrovi financií!) je to jedno a vie povedať len „lebo Fico“. Vláda? Jeden premiér mal inzertné noviny, druhý obchodoval s alkoholom, bývalý minister zdravotníctva vie krčiť plecami a ešte stále aktuálny minister vnútra to myslí dobre; no to je mi kvalifikácia. Nebojte sa, dobre bude – ale ani tomu už nikto neverí,“ píše Marec.
Publicista verí, že slovenská politika by bez Matoviča bola jednoznačne lepšia, „je to totiž amatér a diletant a ešte aj pomerne zlý človek".
Čítajte: Bez Matoviča by slovenská politika bola lepšia
Mocní chcú trestať vyšetrovateľa
Počuli sme hlasy Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, ako sa dohadujú s majiteľom Bonulu Miroslavom Bödörom a s advokátmi Marekom Parom a Pavlom Gašparom. Hovorili o tom, aký bude problém, ak definitívne odsúdia Dušana Kováčika, ako má vypovedať Kaliňák alebo aj o Ficovom covide.
Verejnosť sa o tom dozvedela vďaka nenápadnému vyšetrovaniu poľovačiek a pytliactva neďaleko Nitry. Dnes je však aj samotný vyšetrovateľ Martin Juhás obvinený, popritom na základe jeho vyšetrovania obvinili Andreja Jahnátka, syna niekdajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, z pytliactva.
Advokát Roman Kvasnica v rozhovore s Romanom Cuprikom hovorí, že výsledky vyšetrovania ohrozili aj viaceré skupiny z regiónu nitrianskej prokuratúry.
„Tiež majú svoje vzťahy na štátne orgány a určite majú záujem o právne znehodnotenie dôkazov. Silným motívom personálne zlikvidovať Martina Juhása cez jeho trestné stíhanie môže byť akási odplata alebo pomsta za zákonný postup vyšetrovateľa, ktorý oni možno vnímajú ako poníženie,“ vysvetľuje Kvasnica.
V tom, ako nitrianska prokuratúra pristupuje k prípadu Juhása, vidí paralelu s prípadom Hedvigy Malinovej, ktorú tiež stíhali namiesto páchateľov zločinu.
Čítajte: Advokát Kvasnica: Juhás pri vyšetrovaní pytliactva ohrozil viaceré mocné skupiny
Keď zaklope na dvere NAKA
Kolega z Indexu Tomáš Vašuta čitateľom vyrozprával príbeh gelnickej celebrity Radovana Vargu. Je to jeden z tých podnikateľov, „ktorých o päťdesiat kilometrov ďalej nikto nepozná, no vo svojej doline majú štatút známych a vplyvných osôb".
Varga bol vo svojom regióne naozaj vplyvný: dával prácu stovkám ľuďom v okolí Gelnice. Dnes už pozostatky jeho podnikateľského impéria rozpredávajú.
Kedy sa začal jeho pád? Keď mu na dvere zaklopala NAKA.
Čítajte: Správal sa ako pán doliny. Až mu na dvere zaklopala NAKA
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
