Milé čitateľky, milí čitatelia,
už mesiace si hovoríme, kto všetko by bol lepší na vrchole moci než Igor Matovič. Nie sú to hocijaké politické kalibre. Eduarda Hegera už ani len nespomíname, lebo formálne je tam, ale situácia nie je vôbec lepšia. Naopak, Matovič zrušil formálnu mocenskú štruktúru samu osebe už dávno. Je jedno, kto je čoho ministrom.
Záleží jedine na tom, čím a kým sa chce v daný deň šéf OĽaNO zaoberať a to aj urobí. A aj keď je z toho nakoniec konflikt, škandál alebo finančná škoda, ostáva to bez následkov pre Matoviča.
Mnohí, ktorí by pred desiatimi rokmi nezverili Richardovi Sulíkovi ani balónik na oslave, dnes o ňom hovoria ako o nositeľovi politickej príčetnosti a dobrých zlatých štandardov v politike. Niektorí zašli oveľa ďalej a povedali si, že dokonca aj Robert Fico bol znesiteľnejší, lebo bol predvídateľný: jeho ľudia predvídateľne zneužívali moc a predvídateľne ich strana chránila. A vraj tá hrádza proti nemu, čo mal byť Matovič, sa už dávno pretrhla, a tak sa obaja obšmietajú tam niekde okolo fašistov.
Táto politická mizéria niektorých doviedla k úvahám, že by nás mohol zachrániť Mikuláš Dzurinda.
Odkedy bývalý premiér Dzurinda nie je v politike, na opakované otázky o svojom prípadnom návrate nikdy neodpovedal jasné nie. Kolega Michal Katuška sa pozrel na to, kto špekuluje o návrate Dzurindu a jeho bývalého ministra financií Ivana Mikloša a nakoľko je tento scenár realistický. Čo na to samotný Dzurinda a Mikloš?
Čítajte: Mikloš s Dzurindom či s Korčokom? Návrat tvárí SDKÚ sa nikdy nespomínal tak často
Čakanie na Dzurindu?
V skutočnosti nevieme, akým politikom by bol dnes Dzurinda. Ako by reagoval uprostred koaličnej krízy, kde by jeho moc závisela od kšeftárskej eseročky Borisa Kollára alebo od Richarda Sulíka, ktorého politická príčetnosť sa meria nepríčetnosťou ostatných zúčastnených?
Vyjednával by s Petrom Pellegrinim a jeho družinou sebadeklarovaných zreformovaných smerákov v mene politického pragmatizmu? Povedal by: nechajme minulosť minulosťou a stavajme hrádzu proti Ficovi? Aká by bola jeho citlivosť k smeráckej tradícii ochrany vlastných ľudí až na hranu zákona?
Ako by budoval stranu? Ako by sa postavil k vnútornej konkurencii? Odolal by facebookovskému populizmu alebo by sa snažil poraziť Matoviča a Fica ich vlastnými zbraňami?
Čítajte: Agónia z apokalyptického vládnutia Matoviča vyvoláva ducha Dzurindu
Dá sa vyhrať vojna na Ukrajine?
Často si v médiách kladieme otázku, ako udržať pozornosť verejnosti pre témy, ktoré sú dôležité, ale zároveň dlhodobo môžu čitateľa vyčerpať. Vojna na Ukrajine je jedna z takých tém. Navyše nie je to len obyčajná téma. Je to bolestivá realita, je to strata, je to žitie nepredstaviteľného. Ešte stále.
Zároveň už viacerí analytici hovoria o tom, že Západ sa môže z vojny unaviť a s plynovou a energetickou krízou príde aj väčšia ochota robiť kompromisy. Kolega Lukáš Onderčanin sa rozprával s analytikom Brianom Whitemorom, ktorý hovorí, že by to bola chyba.
„Únava príde, najmä s rastúcimi cenami energií, ktoré sa dotknú bežných ľudí. Musíme však vydržať, hrá sa totiž o oveľa viac. Možno Francúzsko a Nemecko naozaj dúfajú v to, že sa budú môcť vrátiť k biznisu, ako keby sa nič nedialo. Lenže to sa nedá. Ako môžete opäť robiť biznis s niekým, kto bombarduje detské nemocnice a škôlky, kto cieli na rodiace ženy a unáša státisíce detí od ich rodičov. K normálu sa vrátiť nedá a mali by sme v tom mať morálne jasno. Áno, prídeme o množstvo peňazí. Mrzí ma to, no hodnoty sú o trochu dôležitejšie ako peniaze,“ hovorí Whitemore v rozhovore.
Analytik verí, že táto vojna sa dá vyhrať a že Ukrajina dokáže úplne vytlačiť Rusov.
Čítajte: Analytik: Problémom nie je Putin, ale kleptokratický imperiálny systém v Rusku
Dedičná hrôza
Kolegyňa Denisa Koleničová sa rozprávala s neurológom Ivanom Rektorom, ktorý so svojím tímom skúmal, či sa extrémny stres, ktorý zažili obete holokaustu, preniesol aj na ich deti a vnúčatá. Rektor hovorí, že generácia, ktorá prežila holokaust, bola pozitívna v testoch na posttraumatický rast. Zjednodušene povedané, ide o schopnosť lepšie zvládať a prispôsobiť sa stresu v neskoršom živote po prekonanej traume.
Jeho tím rozbieha výskum akútneho stresu aj na Ukrajine.
„Vyšetrujeme Ukrajinky, ktoré utiekli pred vojnou do Česka. Preto sme zamestnali dve ukrajinské psychologičky, aby mohli robiť testy v rodnom jazyku,“ hovorí Rektor.
Čítajte: Neurológ, ktorý skúmal obete holokaustu: Stres sa dedí medzi generáciami
Ešte stále o teple, ešte veľmi dlho, večne
S kolegom sme sa zhodli, že ťažko sa upozorňuje ľudí na klimatickú krízu počas príjemne vlažnej jesene. Že sú to neznesiteľné letné horúčavy a aj suchá, keď si možno aj čitateľ, ktorý sa nezaujíma o klímu, povie: bude na tom niečo pravdy, že zem sa otepľuje. Možno v horúčavách je človek náchylnejší, aby uveril, že nám naozaj mizne sneh a že je to vážna vec.
„Alarmujúcejšie je to, že nám mizne sneh v nížinách. Sneh už takmer nie je. Ľudia si povedia, čo sú to dva stupne. Dva stupne v priemere znamenajú, že presuniete Komárno do Žiliny, a to už sa deje, hovorí klimatológ Pavol Nejedlík z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, s ktorým sa rozprávala kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová.
Čo môžeme na Slovensku robiť lepšie? Ako lepšie zadržať vodu na našom území? A máme jej dostatok? Ako bude vyzerať Slovensko o 20 rokov? Pozrite si rozhovor.
Pozerajte: Klimatológ Nejedlík: Oteplenie o dva stupne je ako keď presunieme Komárno do Žiliny
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
