Milé čitateľky, milí čitatelia,
nie som politik, robím veci inak. Vystatoval sa Boris Kollár pred vstupom do vysokej politiky.
Mala to byť jeho najväčšia devíza. V skutočnosti už vtedy bol populistickým politikom, ktorý ťahal za sebou kufrík plný najhorších politických stereotypov.
Igor Matovič tiež robil veci inak. Napríklad namiesto strany budoval zážitkový politický krúžok pre rôznorodých ľudí, ktorí ak sa dostatočne kontrolovali a vyhli sa konfliktom s Matovičom, tak sa dostali do parlamentu.
Tak ako preňho nikdy neboli záväzné tradičné stranícke štruktúry, Matovič presne tak pohŕda aj vládnou architektúrou. Prekračuje hranice ministerstiev a svojím správaním permanentne torpéduje svojho vlastného premiéra, ktorého moc nerešpektuje.
Potom tu máme fašistov, ďalších "nepolitikov", ktorí roky hulákajú, že politický systém je zhnitý, ale sú ochotní obrusovať svoje hrany, aby sa dostali do vysokej politiky. Zakladajú síce politické strany, ale len preto, aby nejakým simulovaným programom zakryli jediný dôvod svojej existencie: nenávisť k menšinám, oslavu vojnového štátu a živenie fóbií časti spoločnosti.
Lenže zatiaľ sa nič lepšie než reprezentácia vôle občana v parlamentnej demokracii cez systém politických strán neujalo, a preto sú známky oslabovania tohto systému znepokojivé.
Sú znakom oslabenia politických strán aj nezávislí kandidáti v regionálnych voľbách? Práve oni boli najväčšími víťazmi volieb, čím sa potvrdil trend z uplynulých rokov. Zároveň tento rok vyhralo približne o sto nezávislých kandidátov viac ako pred štyrmi rokmi. Tento trend ukazuje aj mapa, ktorú pripravil kolega Martin Vančo na základe výsledkov spojených regionálnych volieb.
Čítajte: Hlas a Smer sú podobne silné ako Smer pred štyrmi rokmi. Trendy sa nemenia
Matovič absentoval
Po voľbách viacerí komentátori poznamenali, že najviac, čo mohol Igor Matovič urobiť pre kandidátov OĽaNO, bolo držať sa od nich čo najďalej. Ťažko povedať, či Matovič praktizoval sebazaprenie preto, že to pochopil. Alebo ho jednoducho tieto voľby nezaujímali.
Podľa komentátorky Nataše Holinovej však to, že "Matovič nikomu nepomáhal, ako ani neublížil svojou prítomnosťou v kampani, má jediné vysvetlenie: tieto voľby ho zaujímajú ešte menej ako jednoduché vtipy, mačičky a postonkávanie nad svojím 'krížom'."
"Absencia normálnych štruktúr tejto nestrany, ktoré by sa logicky presadzovali najprv v regiónoch, a pre Matoviča nemožnosť ovládať tieto priestory v jeho divom bagristickom štýle dostatočne ilustrujú stále prehliadanú skutočnosť, že tento politický zjav je z rodu autoritársko-totalitne premýšľajúcich a konajúcich," píše Holinová.
Čítajte: Matovičovi môžu byť regióny ukradnuté
Hanbili sa za strany
Zároveň boli v regionálnych voľbách aj ostatné politické strany menej prítomné. Kolega Samo Marec dokonca poznamenal, že "na lokálnej úrovni strany takmer úplne prestali existovať. Alebo platí, že ak sa k nim prihlásite, je to hanba. Alebo opäť oboje".
Podľa Marca sa ani nie je veľmi čomu čudovať, veď ani v parlamente nie je až tak veľa skutočných politických strán: "V OĽaNO nejaké štruktúry vybudovali, až keď už naozaj museli, SaS je exkluzívnym klubom, Sme rodina tiež nie je strana, Zaľudia neexistujú.
Nevolíme OĽaNO, ale Igora, nevolíme Sme rodina, ale Borisa, nie Smer, ale Fica. Nie strany, ale človeka – veď preto len máloktorá prežije svojho zakladateľa."
Komentátor poznamenáva aj to, že na Slovensku sa strany často rodia preto, aby niekoho dostali do vysokej politiky. Potom, samozrejme, upadajú úmerne s úpadkom zakladateľa.
Čítajte: Kandidáti sa hanbia za politické strany
Čo našepkáva Hlas?
Ak by sme predsa len hľadali víťaza medzi politickými stranami, tak by to bol Hlas. Ako napísal kolega komentátor Peter Tkačenko, po týchto voľbách Hlas už nie je virtuálna strana, lebo "absolvovala prvý test a má zvolené prvé kádre vo vlastnom tričku". Konkrétna sila vo veľkej politike sa tým zmerať nedá, ale dá sa povedať, že strana týmto "existuje".
Pozíciu Hlasu po voľbách pre komentátora najlepšie ilustrovala výzva zvoleného banskobystrického župana Ondreja Luntera, ktorý apeloval na elity "lepšieho Slovenska", aby sa vo vlastnom záujme pripravili na spoluprácu s Hlasom.
Presnejšie povedané, vyzdvihol dôležitosť dohody "demokratických strán", medzi ktoré opakovane a určite nie náhodou zahrnul Hlas.
Čítajte: Lunter vie, prečo ďakuje Hlasu
Niečo pozitívne
Napriek rôznej miere znechutenia z politiky, opakujúcich sa verbálnych útokov aj pokračujúceho šírenia dezinformácií či hoaxov od rôznych politikov voľby ukazujú, že obyvatelia Slovenska chcú riešenia, odborníkov aj slušnú politiku, napísal môj zástupca Jakub Filo vo svojej analýze, ktorú pripravil počas volebnej noci.
Dobrou správou je aj to, že fašistické strany Republika a ĽSNS v župných voľbách prepadli. V župných parlamentoch nebude sedieť ani jeden ich kandidát a nezískali ani jedného župana. Jediného poslanca získala nová strana Národná koalícia, ktorú vedie Rudolf Huliak, niekdajší kandidát za ĽSNS, píše Filo.
Čítajte: Hlavné poznatky z volieb? Spoločnosť nerezignovala, nie je to také zlé
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
