Autor je bývalý minister kultúry
Vo svojom ostatnom súhrne týždňa mi Zuzana Kovačič Hanzelová (ZKH) venuje rozsiahlu pasáž, ktorej vyznenie je zrejmé už z titulku: Maďarič kritizuje RTVS, za jej zlú situáciu je pritom priamo zodpovedný.
ZKH má čiastočne pravdu v tom, že sa nemôžem tváriť, že za stav RTVS nie som v nejakej miere zodpovedný. Dôležité však pri hodnotení tejto zodpovednosti je uviesť aj to, aký ten stav bol pred mojím príchodom do politiky a ako sa neskôr počas môjho ministerského pôsobenia vyvíjal.
Poďme však po poradí, ako kritické argumenty voči mne ZKH uvádza. Ak chcem vraj kritizovať riaditeľa Machaja (podnetom k článku bol môj komentár k jeho odvolaniu vedenia spravodajstva), mám sa pozrieť do zrkadla, lebo RTVS je v marazme po piatich rokoch Rezníka, zvoleného, ako tvrdí ZKH, za Mareka Maďariča.
ZKH pritom nepochybne vie, že som v čase tejto voľby otvorene a verejne podporoval znovuzvolenie Václava Miku, želal som si, aby mohol pokračovať vo funkcii aj v ďalšom období a týmto postojom som sa dostal do konfliktu s vlastnou stranou.
Ďalej si vraj mám položiť otázku, prečo som nebol schopný stabilizovať adekvátne financovanie RTVS ako svojho času jeden z najmocnejších ľudí v tejto krajine. Nad tým, že som bol jeden z najmocnejších ľudí sa môžem len pousmiať, ale nejde o to.
Keby totiž bývalá redaktorka RTVS vnímala situáciu verejnoprávnych médií v dlhšom časovom kontexte, musela by vedieť, že som postupne uskutočňoval kroky, ktoré viedli práve k stabilizovaniu financovania RTVS. Boli to kroky realistické, premyslené a nie vždy populárne.
Už jeden z prvých, nový spôsob výberu koncesionárskych poplatkov sa stretol s veľkou kritikou. STV a SRo boli pritom v situácii, že počet ich neplatičov sa blížil k päťdesiatim percentám. Cez nový spôsob identifikácie poplatníka sa RTVS dopracovala k tomu, že výber je dnes takmer stopercentný a tento zdroj jej stabilne poskytuje asi 70 miliónov.
