Milé čitateľky, milí čitatelia,
vláčime niekoľko kolektívnych tráum. Sú to zločiny a kauzy, ktoré sa nikdy poriadne nevyšetrili, alebo ak sa aj vyšetrili, tak o nich nerozhodoval nezávislý súd. Pretože sa pred súd nikdy nedostali. Takže trest pre aktérov ostáva vo forme spoločenského odsúdenia, ktoré často zabezpečujú novinári tým, že sa k týmto kauzám vracajú a pripomínajú ich.
Takýmito kauzami sú únos prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša, korupčná kauza Gorila. Dozrievajú aj ďalšie traumy s pričinením generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý paragrafom 363 zastavuje prípady ešte predtým, než by sa dostali na súd. Odkazuje vyšetrovateľom, prokurátorom, novinárom, svedkom a verejnosti: nezáleží na tom, čo ste videli a počuli, nezáleží na podozreniach.
Žilinka často uchopuje svoju pozíciu na štýl ruského generálneho prokurátora. Silovo. Popritom práve jeho úrad by mal vysvetľovať a usmerňovať, byť autoritou, ktorá stojí nad politickými vplyvmi. Tento úrad bol roky zamorený a Žilinka bol zvolený práve preto, aby kanceláriu, kde montoval odpočúvacie zariadenie Marian Kočner, poriadne vyvetral. Namiesto toho umocňuje tradíciu, ktorú mal ukončiť. Rozkladá dôveru v súdy.
Dokonca aj vo svojej komunikácii s verejnosťou vystupuje ako politik alebo ako generálny prokurátor, ktorý si buduje kariéru v politike.
Devastácia dôvery
Nie náhodne sa niektorým jeho krokom venovala aj prezidentka Zuzana Čaputová a relevanciu pre Žilinku má aj jej poznámka, že spôsobom, ako mnohé inštitúcie fungujú, devastuje dôveru voliča.
Čítajte: Zvráťte rozklad alebo choďte od toho, povedala prezidentka
„K budovaniu dôvery neprispieva ani stále prebiehajúca polemika ohľadom spôsobu používania paragrafu 363 Trestného poriadku. Už len samotná skutočnosť, že pri takom závažnom nástroji, proti ktorému neexistuje opravný prostriedok, nie je zhoda o jeho interpretácii a možnostiach použitia, spôsobuje neprípustnú nepredvídateľnosť a odôvodňuje potrebu zaoberať sa zodpovedajúcou úpravou Trestného poriadku,“ cituje prezidentku vo svojom komentári aj kolegyňa Nataša Holinová.
Čítajte: Toto je skutočný Súmrak
Chodorkovskij si odsedel kritiku
Michail Chodorkovskij vie svoje o korupcii aj o jeho kritike. V jeho prípade skúsenosť znamená desať rokov odsedených vo väzení. Napriek tomu v rozhovore s kolegom Lukášom Onderčaninom otvorene hovorí o Rusku a Vladimirovi Putinovi.
Chodorkovskému sa zdá, že Západ hľadá dobrého cára. „V minulosti v ich očiach existoval zlý cár Jeľcin, teraz tu máme zlého cára Putina a predtým sme mali dobrého cára Gorbačova. Západ teraz dúfa, že nájde nového Gorbačova.“ Podľa Chodorkovského takéto uvažovanie je chybné. „V Rusku dobrý cár nemôže pretrvať, pretože buď rýchlo stratí moc a príde o vládu, ako to bolo v prípade Gorbačova, alebo bude musieť hľadať nejakého vonkajšieho nepriateľa. Reálnou nádejou pre Rusko je prechod k modelu skutočne federalizovanej parlamentnej republiky. To je taká, v ktorej majú reálnu moc ruské regióny.“
Čítajte: Niekdajší najbohatší Rus pre SME: Ak Putin uspeje, nárazníkovou zónou bude aj Slovensko
Spomienky na Katar
Publicista Michal Havran sa vo svojej autorskej strane ešte vrátil k téme majstrovstiev sveta vo futbale a hovorí, že „futbal ako najkrajšia a najdemokratickejšia hra ľudstva je s celým svojím karnevalom radosti, piva, chorálov, vlajok a eufórie v hlbokom civilizačnom rozpore s myšlienkou spoločnosti, akú vybudoval fundamentalistický Katar“.
Podľa neho, ak niečo v Katare chýba, je to podobne ako v Iráne inštitucionalizovaná radosť, absencia štátu a autority na tribúne alebo na ulici, pocit slobody a voľnosti.
Upozorňuje, že žijú medzi nami ľudia, „ktorí sa už dnes vzdali vlastnej európskej identity a lásky k slobode, ktorí sú ochotní zdvihnúť ruku za ďalšie MS v Severnej Kórei, ktorí si myslia, že na Ukrajine má bojovať viac Čečenov a viac iránskych dronov, a tešia sa na deň, keď nás vojenská aliancia ruskej oligarchie, iránskej dronovej teokracie a rozmaznaných šejkov z Perzského zálivu zničí“.
Čítajte: Príde deň, keď budú kľačať pred svojimi novými pánmi
Világiho svet
Oszkár Világi nie je len šéfom Slovnaftu. Za posledné desaťročia sa vynáral aj z tieňov politiky. Chodí na futbalové zápasy s Viktorom Orbánom a v minulosti bol spájaný aj s maďarskými stranami na Slovensku. Kolega Tomáš Vašuta, ktorý sa rozhodol napísať jeho príbeh, dvakrát podčiarkol slovíčko „vplyvný“ podnikateľ.
Čítajte: Orbána volá Viktor, v Gorile je tridsaťkrát. Ako si šéf Slovnaftu vybudoval impérium
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
