Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Šestnásteho januára 1969 sa v Prahe upálil Jan Palach a jeho čin vošiel do dejín ako symbol odporu proti invázii do Československa. V skutočnosti sa Palach obetoval za slobodu slova a proti šíreniu dezinformácií a okupačnej propagandy.
O tejto jeho motivácii vieme z listu na rozlúčku, v ktorom sformuloval dve konkrétne požiadavky: okamžité zrušenie cenzúry a zákaz rozširovania dezinformačného časopisu Zprávy, ktorý na území Československa nelegálne rozširovala okupačná moc.
Dnes by sme povedali, že Palach bol bojovníkom a obeťou hybridnej vojny, ktorú Sovietsky zväz viedol proti Československu ako politickú súčasť vojenskej agresie.
Československá armáda sa okamžite podvolila, okupantom sa nemal kto postaviť na ozbrojený odpor, a tak sa vojenský plán invázie Sovietom podaril. Nasledovať malo politické ovládnutie krajiny, zabezpečiť to mala okupačná propaganda. Jej hlavnými kanálmi sa stali rozhlasová stanica Vltava a časopis Zprávy.
Podľa sovietskych predstáv mali vojaci obsadiť médiá, internovať novinárov a prevziať kontrolu nad informačným tokom. To mala byť páka na ovládnutie verejnej mienky a zlomenie odporu obyvateľstva.
Bol to dokonale zbabraný plán v rozsahu a intenzite podobnej minuloročnému fiasku Ruska pri invázii na Ukrajinu.
