Píšeš veľmi nepresne.
Proti okupácii bola veľká väčšina...ale nie 99 %.
Normalizácia bola spustená už pred upálením...veď na jej začiatok a útlm občianskeho odporu Palach, Zajíc a celá tá skupiny reagovali.
Tak isto neplatí, že 95% spoločnosti prejavilo súhlas so vstupom vojsk. To ani náhodou.
Spoločnosť vzala chod udalostí napokon celkovo na vedomie...Západ sa bál viacej intervenovať z rovnakých dôvodov ako teraz na Ukrajine. Spoločnosť bola rozvrstvená v zásade na 4 skupiny: malá skupina súhlasila a bola aktívna za režim, väčšia prorežimná skupina v zásade nesúhlasila, ale akceptovala a pokiaľ jej dali pokoj, bola neaktívna, najväčšia skupina nesúhlasila, ale v rámci sebazáchovy a pokoja bola ticho a režim trpela a malá...postupne sa trochu (iba) zväčšujúca nesúhlasila a bola aktívna v odpore.
Existujúci odpor a napätie sa prejavovali v individuálnych alebo malo-skupinových aktivitách ľudí, systémovejším prejavom bola Charta 77 a najväčším manifestačným prejavom púť veriacich Slovákov a Čechov na Velehrad 1985 pri príležitosti 1100. stého výročia úmrtia sv. Metoda. Tú sa nepodarilo režimu "pacifikovať" pre nepredpokladané množstvo veriacich (odhadom cez 200 000), ale podarilo sa ju totálne utajiť v médiách a oficiálnych dokumentoch. Ani dnes o nej preto veľa ľudí nevie, dokonca aj na wikipedii sú len útržkovité informácie. Ako osobný účastník to môžem zodpovedne potvrdiť.
Napriek tomu táto púť akoby pootvorila stavidlá pre odvahu. Krátko nato doputoval k nám duch Gorbačovovej perestrojky, rozrástli sa púte veriacich...najmä na Slovensku, započalo sa desaťročie duchovnej obnovy pomerne veľkou tisícovou akciou (tlmenou zámerne štátom) v 88 v Prahe, v Blave sviečková, na ktorej sa hovorilo aj o občianskych právach...už sa to nedalo zastaviť. Lebo aj vonku sa to nedalo zastaviť. JPII, odchod Brežneva, Reagan, Gorbačov k tomu vytvorili podmienky. U nás chartisti a podzemná Cirkev boli podhubím postupnej zmeny. Žiaľ, napriek tomu sme neboli dobre pripravení...osobitne na Slovensku. Po 89 je už zdrojov informácií dosť...každý, kto má záujem, si ich môže vyhľadať a uvažovať. Osobitne by to prospelo nám, na Slovensku. Lebo mnohí sa správajú ako bez historickej pamäte.
Palach a nezaslúžene zabudnutý Zajíc sú podobne ako naši Remiáš a Ján s Martinou obeťami diktatúry násilia a amorálnosti. Nemali by sme na nich zabúdať. Jednak si to nezaslúžia a taktiež by nám mali byť mementom a motiváciou.