Autor je politológ a historik, bývalý člen DS a SDKÚ-DS, člen tímu „Modrých“ M. Dzurindu.
Politickým priestorom na Slovensku posledné dni rezonuje „humbug“ okolo integrácie pravicových strán, a to hlavne v súvislosti s bizarným koncom spolupráce Mikuláša Dzurindu s predsedom dnes už bývalej Modrej koalície (predtým Spolu-OD) Miroslavom Kollárom a nahradenie „dzurindovcov“ ľuďmi okolo E. Hegera.
Keďže som bol ako člen z okruhu M. Dzurindu poverený rokovaniami o fúzii s predstaviteľmi Spolu-OD, dovolím si predostrieť svoj pohľad na uvedené udalosti, najmä v kontexte stavu pravice na Slovensku.
Rastúce obavy
Zhruba pred rokom a pol som na stránkach denníka SME ako odborník na finančné nástroje EÚ publikoval s I. Miklošom článok s názvom Čo urobiť, aby boli eurofondy požehnaním, a nie prekliatím.
V tom období som sa snažil Ivana Mikloša presvedčiť o potrebe jeho osobnej zaangažovanosti do prípravy politického projektu, ktorý by eliminoval riziká prepadnutia hlasov znechutených pravicových voličov a zároveň by ponúkol odbornú alternatívu nekonfesionálnej a nepopulistickej pravice.
