Autor je teológ a spisovateľ
Prezidentka Čaputová prednedávnom vyjadrila obavu, že slovenskú spoločnosť zničia dezinformácie. V podobnom duchu sú aj výsledky prieskumu verejnej mienky robené pre Globsec, aj keď môžeme polemizovať – čo už viacerí sociológovia urobili – o tom, ako by sme dopadli, keby bolo medzi hodnotenými krajinami aj Rakúsko a ďalšie susedné krajiny.
V každom prípade však významná časť voličov sa čoraz viac uzatvára v predstavách na úrovni geopolitiky z nočného taxíka. Dokážeme veriť zrejme hocičomu a tieto výsledky sa prejavia vo voľbách.
To všetko je dobrým dôvodom, aby sme sa konečne zamysleli, či vôbec rozumieme tomu, čo je to boj s fámami a dezinformáciami, či sme dokázali identifikovať pôvod istej ľahkosti, s akou si časť ľudí osvojuje bludy a z osvojovania hlúposti robí svoj politický program.
Ako na fámy, bludy, výmysly
Pozrime sa najskôr na samotnú disciplínu. Boj s hoaxmi, boj s dezinformáciami je viac-menej nezrozumiteľná z angličtiny prebratá konštrukcia, ktorá v prípade slova hoax nič nehovorí ani profesorom angličtiny. Napriek tomu máme všetky „kampane“, štátne alebo PPP, či súkromné, začarované v nezrozumiteľnom jazyku namiesto toho, aby sme jasne hovorili o bludoch, fámach alebo výmysloch.
Nie, nemáme síce žiadne výsledky, no o to viac dokážeme organizovať konferencie. Síce sa nám fáma rozširuje aj do vyššej strednej triedy a môže už ohrozovať ľudské životy ako v prípade klamstiev o očkovaní, my však predstierame akýsi boj s akýmisi hoaxmi.
Fáma je v skutočnosti kultúrny problém, ktorý sa nedá izolovať ako zhubný nádor na obličke. Má svoje podhubie, vhodné a nevhodné podmienky, súvisí aj so životnou úrovňou, aj s prudkým rastom technológií a ich vplyvom na naše životy a rozhodnutia a zároveň je výrazom odmietnutia kultúrnej skutočnosti tak, ako ju skonštruovalo osvietenstvo, podľa ktorého je pravda skúmateľná a viditeľná.