Tento týždeň je občan opäť bezprizorne vláčený buranmi v politickom priestore. V každej slušnej demokracii by bolo neprípustné rozprávať o fackaní žien, ako keby to bola úplná normálka. A výrok „Urobil by som to kedykoľvek znova“ je v skutočnosti absolútne strašidelný.
Tohtotýždňový newsletter však nebude o Borisovi Kollárovi. Lepšie ako Ida Želinská v komentári pre SME už nikto k tejto téme aj tak nič nenapíše. Prečítajte si jej postrehy s názvom „Urobím z teba blázna a vezmem ti deti“, kde hlavnou pointou je to, že záujem detí tu naozaj nikoho evidentne netrápi.
Preto sa tento týždeň chcem viac venovať stavaniu mostov. Prijala som cez víkend pozvanie na Bratislavské Hanusove dni. Ak neviete, o čo ide, ide o festival kresťanov, kde sú rôzne diskusie a debaty.
Tento rok bola téma konverzie - teda prečo niekto odchádza z cirkvi a niekto, naopak, prichádza aj v dospelosti. Formát vyzeral tak, že sme sa asi hodinu a trištvrte rozprávali so Samuelom Trizuljakom - intelektuálom, mladým mužom, ktorý študoval politické vedy a históriu na prestížnych univerzitách v Cambridgi, Oxforde a Heidelbergu.
Diskusia to bola príjemná a ja som si dala sama pre seba jediný cieľ - byť zmierlivá a stavať mosty. Hovorila som veľa o svojej vlastnej skúsenosti, o tom, prečo som síce takmer dvadsať rokov vyrastala hlboko v spoločenstve u saleziánov, no rozhodla som sa v dospelosti odísť.
Samuel bol dobrý partner na diskusiu. Úctivý, bystrý, s rešpektom a nebojím sa povedať, že za hodinu a pol sme našli mnoho vecí, ktoré máme spoločné. Diskutovali sme o tom, že nejaká časť ľudí na Hanusových dňoch má pocit, že kresťania čelia bezprecedentným útokom vo verejnom priestore.
Ja som im zasa opísala, že len ohlásenie toho, že budem na Hanusových dňoch, spustilo veľmi zvláštnu diskusiu na konzervatívnych weboch, miestami až naozaj nevkusné útoky o tom, že zavolali na takýto festival liberálku a feministku. Prosto žijeme vybičované časy, a je úplne jedno, či ste katolík, alebo feministka.
Ako sme diskutovali, začalo byť jasné, že kým ja len vysvetľujem svoj postoj, existuje časť konzervatívcov, ktorí namiesto prijatia, že ľudia majú rôzne názory, chcú v debate každého presvedčiť o jedinej a jasnej pravde. Tej ich.
Nechápte ma zle - mám podobných priateľov aj v liberálnej bubline. Nie sú si nič dlžní. So Samuelom sme si vysvetlili mnoho nálepiek a obaja sme, myslím, odišli z diskusie obohatení pohľadmi toho druhého.
To, čo ma šokovalo, bol však záver našej debaty. Jeden zo spoluorganizátorov Juraj Šúst sa totiž podujal diskusiu uzavrieť. A namiesto rozlúčenia sa s nami aj huslistkou sa predsa len rozhodol poskytnúť ešte svoje finálne zamyslenie. Pri ňom sa na mňa viackrát uprene zahľadel.
Zhrnul to asi tak, že sme (počuj ja) hovorili veľa o pocitoch, ako sa cítime, čo cítime. Lenže pocity niekedy klamú. Čakala som, kam nás toto zamyslenie zavedie, a obávala som sa správne. Juraj dospel k záveru, že pocity sú jedna vec, ale môžu vám zatieniť skutočnú pravdu. A hľadať pravdu je niekedy ťažšie ako žiť v pocitoch.
Premýšľala som nad tým niekoľko dní - prečo kaziť diskusiu o porozumení záverom, ktorý jednému z diskutérov ukáže prostredník? Naozaj nevieme koexistovať vo svete, kde je niekto katolík a niekto neveriaci? Hodnoty máme približne rovnaké vo väčšine otázok. Je to naozaj taký problém?
A ako by sa asi pozerali hostitelia na to, keby som v diskusii mala hlavnú misiu - presvedčiť všetkých, aby vystúpili z cirkvi? Prečo máme tendenciu chcieť, aby ľudia žili tak, ako sme sa rozhodli my? Každý má predsa inú sadu skúseností, tráum aj názorov.
Ak sa nenaučíme rešpektovať niekoho vieru, ale aj niekoho nevieru, skôr či neskôr dospejeme do bodu, že vydláždime cestu extrému. A čím menej sa spolu budeme rozprávať, tým horšie veci si o sebe navzájom budeme myslieť. Nič iné, ako tu spolu žiť, nám nezostáva.
Juraj Šúst asi na diskusiu neprišiel nájsť mosty. Možno sa zľakol, že by naša diskusia mohla medzi divákmi niekoho presvedčiť na podobnú cestu, akou som si prešla ja. Netreba mať slabú dôveru, ľudia majú vlastný rozum a vlastnú hlavu. A rozoznajú aj nepekný záver peknej diskusie.
Podcast týždňa: Alex Soros
George Soros už má veľa rokov a dlhšie uvažoval, ktorému zo synov odovzdá svoju nadáciu. Tá podporuje demokraciu najmä v strednej Európe, no po novom to vyzerá tak, že sa sústredí najviac na to, čo sa deje doma v USA.
Nadáciu totiž prebral syn Alex Soros a podcast What Next opisuje zaujímavý príbeh, ako a prečo odovzdal George Soros nadáciu práve synovi Alexovi, kto to Alex Soros je a čo od neho približne môže svet očakávať.
Video týždňa: Lýdia Šuchová
V pondelok to bolo presne desať rokov od razie kukláčov v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou. Desiatky kukláčov nabehli do osady a vymlátili všetko, čo malo ruky a nohy. Deti, ženy aj mužov. Popritom zámerne porozbíjali domčeky a nechali za sebou spúšť. Malo ísť o represívnu akciu, o pomstu za to, že niekoľko dní pred tým retardovaný chlapec hodil do policajného auta kameň.
Lýdia Šuchová je žena, ktorú možno nepoznáte. Ešte ako pracovníčka Úradu vlády chystala výjazd na východ a bola preto aj v komunitnom centre v Moldave. Tam sa spriatelila s miestnymi, objavila Divadlo z chatrče a zostala s nimi v kontakte až dodnes.
Pani Šuchová počas razie v osade nebola, no priatelia z Budulovskej jej hneď volali. A desať rokov stála pri Rómoch, proti ktorým sa postavil Robert Kaliňák aj Robert Fico. A zatiaľ čo Slovenská republika vláčila obete policajnej razie po súdoch a hrozila im basou, ľudia ako pani Šuchová a Roman Kvasnica, ombudsmanka Dubovcová, neskôr Patakyová, bojovali za ich záujmy.
Vypočujte si rozhovor s Lýdiou Šuchovou na smutné desiate výročie razie v Moldave nad Bodvou.
Hudobná bodka: Ida Kelarová
Už keď sme si zaspomínali na neslávne desiate výročie razie, napravme si chuť. Ida Kelarová je hrdá Rómka, ktorá sa špeciálne venuje rómskym deťom z osád a vylúčených komunít. Vystupuje so zborom Čavorenge a ak ste ich vystúpenie nikdy nevideli, môžete ľutovať. Je to unikátny zážitok.
Dnes je hudobnou bodkou Mamo na birinav. V preklade to znamená mami zomieram. Vypočujte si krásnu smutnú melancholickú pieseň v podaní Idy Kelarovej. Pieseň sa vám spustí, keď kliknete na obrázok alebo tu.
Toto bolo šesťdesiate vydanie newslettra ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
