Milé čitateľky, milí čitatelia,
sú strany, ktoré nepotrebujú program, lebo ich volič by si podrobnejšie plány nikdy neprečítal. Vedia, že postačia heslá, ktoré vo voličovi spúšťajú emócie ako strach, nenávisť a závisť. Ich volič nekladie otázky typu, ako chcete dosiahnuť úplnú zamestnanosť alebo potravinovú sebestačnosť. Je im to vlastne jedno, aj keby cesta k cieľu mala viesť cez spálené územia histórie.
Slovo migrant na volebnom bilborde nahradí koncept zahraničnej politiky. A petícia za vystúpenie z EÚ a NATO zaklincuje akékoľvek pochybnosti o tom, či je strana dostatočne slovenská. Ďalší bilbord vysvetlí, že práve preto by mimovládnym organizáciám štát nemal dávať ani cent, lebo pracujú na tom, aby sa sem hrnuli migranti a aby Američania mohli ťahať správnymi niťami.
A tak vzniká skladačka fóbií, ktorá hrá na istotu najnižších pudov voliča. Rôzne odvary fašistov sa na týchto odkazoch zhodujú. Menia sa len formulácie alebo intenzita primitívnosti, ale odkaz je univerzálny od Kotlebovej gardy cez prezlečených fašistov z Republiky až k Smeru.
Robert Fico a jeho strana už prekonali krízu identity. Smer sa už ani len nesnaží o to, aby sa volebné odkazy nepodobali na tie, ktoré tu roky šíria dezinformačné médiá. Človek, ktorý sa kedysi dušoval, že postaví hrádzu proti fašizmu na Slovensku, dlhé mesiace fašistov posilňuje.
Samozrejme, slová nadobúdajú význam aj podľa toho, kto ich práve vyslovuje. Ale keď napríklad Smer hovorí o mieri, nijakým spôsobom sa to nelíši od toho, čo si pod mierom na Ukrajine predstavuje Kotleba.
Potom sú strany, ktoré síce majú program, ale nemyslia ho úplne vážne, lebo vždy sa môže vyskytnúť niečo, čo ich líder bude považovať za dôležitejšie. Príkladom je Igor Matovič a jeho obyčajní aj všelijakí ľudia. Matovič z boja proti korupcii presedlal na boj proti svojim kritikom za každú cenu. Je jedno, aký má strana program, lebo ak Matovič má nápad, v ktorom vidí marketingový potenciál, všetko ostatné ide bokom.
Potom sú strany s podobným programom. V podstate sa zhodujú na rôznych prioritách, dokonca aj na tom, ako sa k nim dostať. Len ľudský faktor im zabraňuje, aby sa spoločne uchádzali o priazeň voliča. Aj v ich prípade je málo pravdepodobné, že volič sa rozhodne na základe nuáns vo volebnom programe. A tu, žiaľ, narážame na problém politického líderstva, toho, že pri každom vážnejšom spore sa strany štiepia a aktéri sporu skôr či neskôr založia stranu.
Na tejto mizérii sa, samozrejme, podieľa aj večne sa krátiaca pozornosť voliča. Nie sme v podobnej situácii ako mucha v letnej kuchyni, kde pár dní neumyli riad?
Mali by sme si určiť svoje červené čiary a vyradiť strany, ktoré ich za posledné štyri roky prekročili. Potom si určme oranžovú čiaru, kde by sme mali zanechať strany, ktoré nefungujú ako svojprávna strana, ale len ako doplnok šéfa, ktorý ju mení podľa situácie. Pri zelenej čiare zanechajme tie, ktoré sú naozaj len miláčikovia bez skutočnej šance.
Opäť zaujať za každú cenu
Kolega Ján Krempaský mal v deň, keď sa uzatvárali kandidátky, službu, ktorá sa natiahla hlboko do noci, keďže Igor Matovič sa rozhodol, že na ministerstve vnútra odovzdá kandidátku svojej strany na poslednú chvíľu. To asi nikoho neprekvapilo.
Oveľa viac sa rozoberalo jeho rozhodnutie ísť do volieb ako trojkoalícia. Aké riziko hrozí OĽaNO, ak pôjde do trojkoalície, a aké sú jeho motivácie, aby tak urobilo? Kolega Krempaský hľadal odpovede na tieto otázky.
Čítajte: Matovič opäť dorazil na poslednú chvíľu. OĽaNO pôjde do volieb v trojkoalícii
Tlieskať Záborskej? Kto a prečo?
Komentátor Peter Tkačenko vie zaujať titulkom. Vie aj provokovať a zároveň sa vie pozrieť na notoricky známe figúry politiky z prekvapujúceho aspektu. Napríklad aj na Annu Záborskú. Vo svojom komentári zložil svoj neexistujúci klobúk pred jej schopnosťou vydobyť si trojkoalíciu u Matoviča.
„Najviditeľnejším parametrom takej koalície je sedempercentný prah zvoliteľnosti, oveľa dôležitejšie je však zbúranie Matovičovho osobného fiškálneho a politického monopolu,“ píše Tkačenko.
Čítajte: Pocta Anne Záborskej
Vzor žena
Minulý týždeň sme veľa hovorili o ženách. Boris Kollár sa naďalej snažil utlmiť dosah faciek, ktorými „spacifikoval“ matku svojich detí, štát nedokázal ochrániť obeť prenasledovania, ktorú zavraždil jej trýzniteľ, a rozoberala sa kandidátka Progresívneho Slovenska, kde každé druhé miesto patrí ženám. Publicista Samo Marec sa však zamyslel nad tým, či odzneli tie najdôležitejšie veci, napríklad to, že žien sa musíte zastať.
„Ak sa muž zastane žien a povie, že rozumie, čomu všetkému musia čeliť (a on tomu čeliť nemusí), neznamená to, že vymäkol, ale ani sa nezbláznil. Neponížil sa a nezostúpil zo svojho piedestálu. Neznamená to jeho zánik ako druhu. Namiesto večného pindania, spochybňovania a vysmievania, namiesto rečí o tom, ako si za to môžu samy a ako sa s tým majú vyrovnať, treba ženy počúvať. Je to úplne normálne a je to prvý krok: ony nepotrebujú, aby ste im hovorili, čo a ako majú a nemajú podľa vás robiť. V prvom rade potrebujú, aby ste ich počúvali,“ píše Marec.
Čítajte: Ty si žena a ja ti poviem, aké to je
Nie je dlžník ako dlžník
Kolega Tomáš Vašuta sa pozrel na firmy v Prešovskom kraji, ktorých cieľom nebolo dlhodobé seriózne podnikanie. „Spája ich niekoľko podobných čŕt. Prišli na trh, v krátkom čase dokázali generovať miliónové tržby a následne svoj biznis úplne pochovali. Medzitým im však štát stihol vyplatiť vratky DPH,“ píše Vašuta.
O akých firmách hovoríme a o aké sumy obrali štát? Rebríček INDEXU ukazuje, že aj keď ich potom daniari cez konkurz dobehli, vo firmách už zvyčajne nenašli nič.
Čítajte: Daniari ich naháňali. Keď ich poslali do konkurzu, nenašli nič
Pohľadnice z Karlových Varov
Ak sa začne významný filmový festival, čitateľ SME vie, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa z miesta ozve Kristína Kúdelová. Nie hocijako, ale so silnými príbehmi, ktoré presahujú festivalové spravodajstvo.
Pozrite si, čo všetko ju oslovilo na festivale v Karlových Varoch okrem hrdinu na dôchodku z Gladiátora:
- Bola váženou učiteľkou, dnes ju považujú za dementnú. Aj za pár sekúnd možno prísť o všetko
- Keď sa z Paríža stane Bejrút: pre tých, čo zostali, je soundtrackom života rozbité sklo
- Obnoviť si život po neprirodzenej smrti. Bude stačiť, ak vám toto právo garantuje vláda?
- Keď už ani historik nevie: Gorbačov sa ospravedlnil Dubčekovi. Ale za čo vlastne?
- Russell Crowe sa vo Varoch čudoval: Čo sa ma to tu pýtate? Vy musíte byť posadnutí pivom
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
