Autor je teológ a spisovateľ
Pýtajú sa doma aj v zahraničí, ako je to možné. Veď dobre, Fico a podobní, takých máme teraz v Európe všade a v Spojených štátoch majú Trumpa, ktorý má viac obvinení, ako majú niektoré rodiny členov.
To však prejde, je to taká vlna, vzbura proti demokratickému poriadku. No toto je trochu iná vec, pretože skutočných neonacistov v Európe ľudia nevolia, skutočných neonacistov v Európe zatýkajú a stavajú pred súd.
Projekt Republika
Strana Republika vznikla ako záložný projekt ľudovej strany, ktorá svoju identitu postavila na oživenom ľudáctve a viditeľnom obdive k neonacizmu niektorých jej medzičasom odsúdených členov. Zakladatelia neuznávali výsledky druhej svetovej vojny a povojnové usporiadanie Európy.
Počas osláv SNP dal vtedajší neonacistický župan vyvesiť na námestí Banskej Bystrice čiernu vlajku, pravidelne chodievali nariekať nad prázdny Tisov hrob, obliekali sa do čiernych uniforiem pripomínajúcich oblečenie Hlinkovej gardy , ktoré pre ĽSNS vraj navrhol dnes historik a súdny znalec na fašistickú propagandu, prepadávali rómske osady, prepadávali športové podujatia ako downhillové preteky v Bratislave, kde zbili a zranili niekoľkých účastníkov.
Ich sympatizanti šikanovali mládež, kazili a napádali koncerty a festivaly, bíjavali ľudí na nočných uliciach a zastávkach. Počas pandémie šikanovali lekárov nielen svojou hlúposťou, ale aj fyzicky, pred ich domami.
A keď nakoniec súd odsúdil jej zakladateľa, sympatizanta neonacistickej ideológie Kotlebu, opäť sme videli, ako slovenská spravodlivosť nefunguje a nie je schopná zopakovať svoj výkon z čias, keď sa nebála rozpustiť a zakázať prvú Kotlebovu stranu, neonacistickú Pospolitosť.
Lenže vtedy s Kotlebom nikto nepočítal, nikto si nehovoril, že s ním bude môcť vládnuť alebo ho financovať a kontrolovať. Kotleba bol vtedy dedinský nacista bez vplyvu a existencia jeho strany neohrozovala cynické výpočty Smeru a ostatných.
Pozrite na tú kampaň!
Strana Republika nie je ničím iným ako pokračovaním agronacizmu inými prostriedkami. Za pár rokov, odkedy škriekali uniformovaní nazi skinheads v Modre na námestí Sieg Heil! a rozdávali ľuďom „slovenskú múku, nie od židov“, odkedy Mazurek vypisoval, že o Adolfovi Hitlerovi počúvame rozprávky, a Uhrík sa nechcel vyjadrovať k otázke holokaustu a deportáciám Židov počas slovenského štátu, prešlo niekoľko rokov.
Namiesto toho, aby aktéri neonacistickej scény skončili ako príslušníci Zlatého úsvitu, v lepšom prípade zakázaní a rozpustení, v horšom vo väzbe, sa dnes prizeráme akože prijateľnej kampani bývalých nazi skins.
Marketéri sa už pre nich nehanbia robiť a iní marketéri uznanlivo hovoria, aká dobrá je to kampaň, pretože plagát s mladými rebelmi, ktorí volia Republiku, to je niečo, páni! Taký silný „wording“ a „messaging“, aký cit pre oslovovanie generácie!