Milé čitateľky, milí čitatelia,
povedal, že nikam neodchádza. V tom čase to vôbec nevyzeralo tak, že Robert Fico bude ešte niekedy politicky natoľko relevantný, aby sme o ňom hovorili ako o reálnej hrozbe pre demokraciu. Teda o hrozbe pre všetko, čo ju robí demokraciou: právnemu štátu, slobode tlače, právam menšín a rozdeleniu moci.
Fico bol naozaj na dne a moc sa pre neho stala otázkou bytia a nebytia. V tomto svojom novom existencialistickom štádiu si Fico vyhodnotil, že nových voličov najľahšie nájde na území, kde svoju ideológiu sejú nacionalisti a fašisti. Nemusel na sebe meniť mnoho vecí, aby bol schopný sa im prihovárať.
Posledný prieskum od NMS Market Research naznačuje, že Ficov Smer sa vykrmuje na úkor Republiky, ktorá za posledný mesiac stratila takmer tri percentuálne body zo svojej popularity. Je to zaujímavá genéza, lebo strana Milana Uhríka sa snažila zo seba zmyť hnedú farbu Mariana Kotlebu. S veľkým sebazaprením, ale prestali používať výrazy ako biele Slovensko a aj s „parazitmi“ sú opatrnejší.
Začali teda simulovať štandardnú stranu, ktorá predáva voličovi svoj extrém v rôznych obaloch normálnosti. A Robert Fico urobil to isté. Do starých obalov Smeru začal súkať tento plazivý extrém. A tak sa niektorí voliči ďalej presúvajú k nemu.
A tak ako rastie popularita Smeru, tak aj voliči, čo od slabého a zlomeného Fica odchádzali, zrazu sa k nemu vracajú. Lebo on im núka pokoj a stabilitu a ešte aj mier nadovšetko.
Samozrejme, partnerstvo so Smerom, sčasti túto extrémistickú stranu v očiach voliča legitimizuje. Na druhej strane, pre mnohých, čo nechcú byť označovaní ako fašisti, ale sympatizujú s extrémistickými názormi, je už Smer lepšie mimikry.
Takže platí len sčasti, že Fico nikam neodišiel, lebo v skutočnosti na politickej mape prekročil mnohé hranice. Aj také, spoza ktorých už k štandardnej demokracii niet veľmi návratu.
Ficova snehová guľa
Kolegovia Daniela Hajčáková a Michal Katuška si na základe prieskumu, ktorý nameral Ficovi 23,3 percenta, kládli otázku, kam až môže Smer rásť. Alebo prečo by bol stagnujúci Hlas po voľbách rozhodujúci a kde Progresívne Slovensko získava svojich voličov.
Čítajte: Prieskum: Ficovi sa otvára cesta k moci, voličov ďalej nabaľuje aj Progresívne Slovensko
Čo je vlastne projekt Republika?
Publicista Michal Havran upozorňuje, že Republika svoju identitu postavila na oživenom ľudáctve a „viditeľnom obdive k neonacizmu niektorých jej medzičasom odsúdených členov. Zakladatelia neuznávali výsledky druhej svetovej vojny a povojnové usporiadanie Európy“.
V jeho texte silne rezonuje myšlienka, že „skutočných neonacistov v Európe ľudia nevolia, skutočných neonacistov v Európe zatýkajú a stavajú pred súd“.
Lenže dnes, sa už niektorí marketéri nehanbia robiť pre takéto strany, napríklad aj pre Republiku.
V pozadí tejto kampane sa však ukrýva „tradičný neonacistický paškvil plný nezmyslov o znárodňovaní a vystupovaní z medzinárodných organizácií, neschopnosť porozumieť dnešnému svetu...“
Čítajte: Neonacistov v Európe nevolia, ale zatýkajú
Je Maďarsko ohrozením pre Slovensko?
Tomáš Prokopčák mi položil otázku, či je Orbánovo Maďarsko bezpečnostným ohrozením pre Slovensko. Nemyslím si, že nám hrozí vojenská invázia z Maďarska, ale je pravda, že Viktor Orbán dlhodobo ideologicky kolonizuje tento región. Nemôžme ho ignorovať a musíme sa jeho politikou zaoberať aj na Slovensku.
Orbán má vplyv na to, ako u nás hovoria politici, akými zbraňami útočia na svojich nepriateľov, nevynímajúc novinárov. Ukázal všetkým s mocenskou osobnostnou poruchou, že Únia len tak ľahko nezastaví ich ťaženie a že demokracia sa dá rozmontovať aj v členskom štáte.
Dokonca aj slovenskí nacionalisti veľkoryso prehliadajú jeho vyjadrenia z pozície „veľkomaďarského vládcu“, lebo momentálne je ich spojenec. Spojenec v únose demokracie.
Počúvajte: Dobré ráno: Orbán chce byť spasiteľom a sníva o Veľkom Maďarsku
Ako 94-ročný dôchodca bojuje s vplyvným podnikateľom
Mal 60 rokov, keď na ceste do Austrálie zachytil Viliam Sedlár, ktorý počas komunizmu emigroval, informáciu, že v Československu padol režim. Po revolúcii pánovi Sedlárovi a jeho manželke vrátili mlyn Klepáč na Železnej studničke. Chceli umožniť, aby ho mohli využívať deti, ale narazili na skupinu podnikateľov. A tak o Klepáč dodnes bojuje.
„Ak by som to chcel vzdať, už tu nie som,“ hovorí odhodlane 94-ročný dôchodca keď v rozhovore s Tomášom Vašutom z Indexu opisuje svoj boj o Klepáč.
Čítajte: 94-ročnému dôchodcovi berú kultový objekt: Mysleli si, že to nechám tak
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- Precvičovanie matematiky, ktoré si školák ani nevšimne? Trebárs pri varení slivkových gúľ
- Pracujú aj chodia do školy. Sčítanie obyvateľov zbúralo mýtus o tom, kto sú ľudia bez domova
- Editke liek nemocnica podala, ale VšZP ho nezaplatila, vraví Havelková z poisťovne
Dôvetok
Slušné redakcie majú svoje kódexy, podľa ktorých posudzujú konflikt záujmov svojich redaktorov. Nemuseli si ho prácne vymýšľať, keďže veľké médiá ako New York Times alebo aj prestížne novinárske školy majú tieto pravidlá pomerne jasne rozpracované. Novinár má povinnosť oznámiť svojmu editorovi a následne šéfredaktorovi, ak pracuje na téme, kde môže nastať konflikt záujmov: prepojenie na členov rodiny, na blízke osoby alebo má na téme finančné záujmy. Redaktori oznamujú aj svoje predchádzajúce spory alebo väzby, ktoré môžu vyústiť do zaujatosti.
Zároveň šéfredaktor musí nevyhnutne citlivo zvažovať aj bezpečnosť svojich kolegov a správne vybalansovať aj ich právo na súkromie. Odkedy zavraždili nášho kolegu Jána Kuciaka, je toto balansovanie náročnejšie a oveľa viac zvažujeme, čo všetko môže ohroziť bezpečnosť našich novinárov.
To všetko vysvetľuje môj kolega, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný vo svojom texte k tomu, ako sa vyrovnal s konfliktom záujmu Moniky Tódovej. Treba dodať, že máloktorá novinárka alebo novinár je pod takým intenzívnym útokom, či už zo strany trollov, alebo politikov, ako práve Tódová.
Čítajte: Ako som sa rozhodoval v prípadoch konfliktu záujmov
Politici ako Robert Fico alebo Ľuboš Blaha využili video natočené človekom spájaným s Marianom Kočnerom a spôsobom zahanbujúcim najagresívnejších trollov útočili na novinárku. Ich cieľom nikdy nebola a ani nie je diskusia o novinárskej etike. Ide im len o zastrašovanie a diskreditáciu a hlavne o pomstu za mnohé vážne odhalenia korupcie, ktoré novinárka priniesla verejnosti.
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
