Milé čitateľky, milí čitatelia,
Mikuláš Dzurinda prepisuje svoj politický životopis. Pridáva stať o nezvládnutom egu a politickej krátkozrakosti. Každým dňom premeškáva čas, keď sa ešte mohol z volieb dôstojne stiahnuť a povedať: pokúsil som sa, ale voliči zjavne nechcú môj návrat. Mohol by podporiť inú demokratickú stranu a takto ponúknuť svoju váhu. Ťažko povedať, v čo veria strany, ktoré nedokážu prekročiť ani len trojpercentnú hranicu.
Samozrejme, prieskumy volebných preferencií nemajú byť modlou. Majú svoje riziká a ich vplyv narastá. Niektorí autokrati ich využívajú na to, aby hlasom ľudu legitimizovali aj také kroky, ktoré sú s demokraciou nezlučiteľné.
Po zrode Trumpa ako politického fenoménu si viacerí politológovia pravidelne kladú otázku: čo ak sú prieskumy pre demokraciu nezdravé, lebo zahmlievajú podstatu, prečo by mal občan voliť? Nemenia voľby na športovú udalosť namiesto hodnotovej? Obhajcovia prieskumov zase hovoria, že prieskumy nám pomáhajú predvídať blížiace sa politické katastrofy a pripraviť sa na ne.
Teda bez toho, aby sme prieskumy prílišne nadhodnocovali, ak niekoľko mesiacov hovoria malým stranám, že volič ďakuje, ale si ich neprosí, tak lídri týchto strán svojou „vytrvalosťou“ riskujú oveľa viac než len volebné sklamanie, na ktoré sa časom zabudne. Je to ako vyhadzovanie jedla v časoch, keď chýba.
Dva prieskumy
Kolega Michal Katuška rozobral pre čitateľov prvý septembrový prieskum verejnej mienky od agentúry NMS, ktorý ukazuje, ako môže Robertovi Ficovi pomôcť prepadnutie väčšej časti demokratických strán, aj keď Smer sám osebe nerastie. Progresívne Slovensko dosiahlo doteraz svoj najlepší výsledok, ale jeho potenciálni partneri môžu ostať za dverami parlamentu.
Čítajte: Prieskum: Vypadli tri demokratické strany. Smer by mal pohodlnú väčšinu
Prieskum agentúry AKO, ktorý spracoval kolega Martin Vančo, naznačuje, že časť voličov si necháva svoje rozhodnutie na poslednú chvíľu. Tento prieskum zároveň potvrdzuje, že Smer vyžiera Republiku, ktorá sa nakoniec ani nemusí dostať do parlamentu. Žiaľ, tým, že Smer na seba nabalil časť agendy Republiky, prepašuje do domu zákonodarcov extrémistické témy.
Čítajte: Prieskum AKO: Republika sa nakoniec ani nemusí dostať do parlamentu
Zostaňte
Za posledné dni som si prečítala príbehy o tom, ako sa žije na konskej farme, či sa na Slovensku uživí vegánske bistro alebo ako môže byť tetovanie rodinný klenot, ktorý si odovzdávajú generácie. Aj o návrhárke, ktorá sa napriek skepticizmu svojho okolia vrátila na Oravu, kde má dnes módny ateliér.
Príbehy, ktoré pre čitateľa vyrozpráva Katarína Kozinková, majú však niečo spoločné. Všetci títo zaujímaví ľudia mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Kozinková sa ich pýta prečo.
Čitatelia nám často hovoria, že by chceli nachádzať aj príbehy úspechu alebo nejakej hrdosti na obyčajné dobré veci. Niečo, z čoho nepresakuje nenávisť alebo politický boj. Ak niečo také hľadáte, tak tieto texty sú vskutku pre vás.
Čítajte: Návrhárka Kristína Ptačin: Návrat na Oravu bol najlepším rozhodnutím v mojom živote
Čítajte: Klaudia Jagnešáková z konskej farmy: Orava je inak nastavená, ale postoje mojej generácie sa menia
Život vo väzení
Príbeh najdlhšie väzneného politického väzňa Jána Zemana je odpoveďou pre každého, kto bagatelizuje zločiny komunizmu alebo nebodaj naznačuje, že ľudia sa mali lepšie než dnes, lebo mali aspoň istoty.
Ján za „velezradu“ dostal rozsudok trest smrti a jeho manželku Oľgu odsúdili na štrnásť rokov väzenia.
„Človek nikdy nevedel, kedy si poňho prídu. Počítali sme čas, kedy koho zobrali a kedy bol súdený. Lenže sa ukázalo, že ani to nebolo žiadne pravidlo. Lebo na smrť už zobrali aj človeka, ktorý bol súdený po nás. Neexistovalo žiadne meradlo. Isté bolo len jedno, ak po vás neprišli nadránom, keď sa popravovalo, žijete do ďalšieho dňa,“ spomínal Ján na čakanie na smrť. Neskôr mu režim zmenil trest na doživotie. Oľga Gyárfášová spracovala príbeh Jána v rámci svojej knihy Nenechali sa zlomiť.
Plačú pediatri?
Mnohí z nás vôbec netušia, aké náročné je otvoriť si detskú ambulanciu, a to aj v regióne, kde je takých ambulancií nedostatok. Prečo je v detských ambulanciách tak veľa pediatrov dôchodcov a je naozaj tak málo mladých pediatrov?
Kolega Ján Krempaský sa porozprával s detskou lekárkou Tatianou Spevákovou, ktorá vyvracia niektoré mýty o pediatroch, ktoré v spoločnosti kolujú. Otvorene hovorí aj o tom, za koľko starší lekári odstupujú ambulancie mladým lekárom.
Čítajte: Detská lekárka: Pediatri plačú, že majú veľa práce, ale neplačú, že majú veľa peňazí
Skanzen
Publicista Michal Havran hovorí, že aj kolaborácia morálnych autorít s tým najhorším, čo v spoločnosti existuje, nás dostala do stavu morálnej dezorientácie.
„Osobné životy politikov sú náhradnou témou za denne zlyhávajúci štát, ale nie sú témou pre moralistov z cirkví, ktorí sa opäť raz z rovnakého pokrytectva rozhodli pre istotu kolaborovať s možnou budúcou mocou. Zdrojom pohoršenia a odsúdenia nie sú prípady otvorenej drzosti a výsmechu generácie Ficových politikov neschopných riadiť a dobudovať štát, ale intímne životy iných ľudí, ktoré sa na rozdiel od života politikov stali dostupným tovarom nenávisti pre hocijakého moralistu,“ píše Havran.
Čítajte: Pozorujeme premenu spoločnosti na skanzen pokrytectva
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- Holandský sen o Slovensku plnom obchodných centier sa skončil fiaskom
- Nútené bozky v detstve, šibačka aj rodičovská kontrola. Svet príliš ľahko prekračuje naše hranice
- K fotovoltike sa ľuďom snažia predať aj virtuálnu batériu. Oplatí sa?
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
