Voľby 2023 vyhrá Smer... alebo skôr Progresívne Slovensko?

Do volieb ostáva posledný týždeň, no stále nemáme jasnejšie v tom, ako dopadnú. Ani prieskumy, ktoré vyšli uplynulý týždeň, nedali odpoveď na otázku, ktoré strany sa s istotou dostanú do parlamentu.

Strany sa držia svojej stratégie, ale kampaň je skôr nevýrazná a bez prekvapení. Vo štvrtok na TV Joj prebehla prvá veľká televízna diskusia, v ktorej sa stretol predseda Smeru Robert Fico s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

Ak ste ju nevideli, môžete si prečítať súhrn od mojich kolegov alebo si vypočujte špeciálne Dobré ráno, ktoré nahrávame spolu so Zuzanou Kovačič Hanzelovou.

Poďme si sedem dní pred tým, ako pristúpime k urnám, zrekapitulovať, čo vieme o šanciach jednotlivých strán, aj načrtnúť možné prekvapenia.

Čítate politicko-spoločenský newsletter Kontext Jakuba Fila. Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach. A na záver nájdete aj Zrnko nádeje.

Ak Kontext ešte stále neodoberáte a chcete ho každú sobotu ráno dostať do e-mailovej schránky, prihlásiť na odber si ho môžete TU.

Voľby vyhrá Smer... alebo skôr Progresívne Slovensko

Dnes už je jasné, že voľby vyhrá Smer alebo Progresívne Slovensko. Zatiaľ čo však Smer v prieskumoch už mesiace stagnuje alebo dokonca mierne klesá, Progresívne Slovensko vo všetkých prieskumoch stabilne rastie.

Prieskumy realizované na Slovensku navyše nezachytávajú hlasy zo zahraničia, ktoré sú tradične výrazne prodemokratické. V závislosti od voličskej účasti môžu tvoriť približne 2,5 percenta zo všetkých hlasov – čo však neznamená, že automaticky pripadnú progresívcom.

Postupne sa znižujú aj kurzové rozdiely v stávkových kanceláriách v prospech Progresívneho Slovenska, ktorých trendy môžu naznačovať pohyby vo voličskom správaní. Navyše Progresívne Slovensko sa snaží chytiť aj vlnu víťaznej emócie, na jeho stranu sa pridala časť hercov aj niektorí športovci. Keby sa im podarilo túto vlnu ešte zosilniť, mohli by napokon v poslednom týždni vytvoriť výrazný efekt snehovej gule a nabaliť na seba ďalších voličov.

Smer sa snaží mobilizovať voličov na témach migračnej vlny aj sporu o dovoz ukrajinského obilia, ale zdá sa, že tábor možných voličov sa vyčerpal. A tak sa napokon môže stať, že Smer voľby nevyhrá.

Veľa strán nemá istotu

Okrem Smeru a Progresívneho Slovenska tak môže s parlamentnou istotou počítať iba Hlas, ktorý, zdá sa, zastabilizoval prepad svojich preferencií. Snaží sa výraznejšie vymedzovať voči vláde s Progresívnym Slovenskom, čo mu zrejme pomáha udržať časť voličov. Na druhej strane jeho voličov sa veľmi aktívne pokúša oslovovať Robert Fico.

Okolo hranice zvoliteľnosti sa stále pohybuje až sedem strán – OĽaNO, KDH, SaS, Sme rodina, SNS a tiež Demokrati a Aliancia. Trendy však naznačujú, ktorým smerom sa hýbu.

Sme rodina postupne v posledných týždňoch klesá a niektoré z posledných prieskumov ju už poslali mimo parlamentu. Navyše Boris Kollár sa stále úplne nevyrovnal s kauzami, ktoré sa týkali jeho bývalých partneriek.

V niektorých prieskumoch blízko k hranici zvoliteľnosti klesla aj Republika, ktorej hlasy odoberá nielen Smer, ale aj SNS. Jediné, čo Republike zabezpečuje relatívnu parlamentnú istotu, je pomerne stabilné mladšie jadro.

KDH aj SaS držia svoje pozície v závislosti od prieskumov, teda ani výrazne nerastú, ani neklesajú. Práve tieto strany sú najviac ohrozené existenciou malých stredopravých strán, ako sú Demokrati, Modrí-Most-Híd alebo širokej koalície okolo Maďarského fóra. SaSka už vo štvrtok vyzvala tieto strany, aby sa vzdali kandidatúry.

A aké sú šance Modrých a Maďarského fóra dostať sa do parlamentu? Prakticky nulové – v žiadnom z prieskumov za posledného pol roka sa k päťpercentnej hranici ani nepriblížili.

Naopak, Demokrati, ale aj Aliancia sú už nad troma percentami a postupne rastú. Keby ich posledné prieskumy pred moratóriom priblížili k päťpercentnej hranici, mohli by na seba strhnúť ešte časť voličov. Do veľkej miery je to však otázka náhody. Navyše Aliancia ako strana založená na etnickom princípe má situáciu ešte komplikovanejšiu.

No a napokon SNS trendovo rastie prakticky vo všetkých prieskumoch. V prípade SNS bude veľmi záležať na tom, ako Andrej Danko zvládne televízne diskusie, pretože len tie mu môžu zabrániť vo vstupe do parlamentu.

Kto s kým a bez koho?

Pre zostavenie vlády bude okrem toho, kto sa do parlamentu vôbec dostane, dôležité aj to, kto je s kým ochotný vôbec vládnuť. Aj keď politickú realitu budú kresliť až výsledky skoro ráno 1. októbra, takto sa navzájom voči sebe vymedzovali jednotlivé strany.

Hlas – Peter Pellegrini menovite vylúčil zo spolupráce ĽSNS a OĽaNO. Zároveň však vyhlásil, že si osobne nevie predstaviť sedieť vo vláde s Robertom Ficom a tento týždeň zverejnil video, v ktorom jasne povedal, že si nevie predstaviť vládnuť s Republikou.
Smer – Zatiaľ nevylúčil nikoho, ale jeho kampaň je veľmi výrazne zameraná práve proti Progresívnemu Slovensku.
Progresívne Slovensko – Vylúčilo Smer, ĽSNS, Republiku. Z postojov strany je však jasné, že problémom pre nich je aj pôsobenie Igora Matoviča a jeho štýl politiky v uplynulých rokoch.
Republika – Fašisti menovite nevylúčili nikoho, ale je asi ťažko predstaviteľné, že by spolupracovali s Progresívnym Slovenskom, prípadne s inými stranami demokratického spektra.
KDH – Vylučuje Smer, SNS, ĽSNS, Republiku.
OĽaNO – Igor Matovič vylučuje Smer, Hlas, ĽSNS a Republiku.
SaS – Vylučuje Smer, ĽSNS, Republiku a Richard Sulík tiež odmieta sedieť v jednej vláde s Igorom Matovičom.
Sme rodina – Predstavitelia Sme rodina hovoria, že svoju pozíciu zaujmú v dohľadnom čase, Boris Kollár však v minulosti Smer vylučoval a v nedávnom rozhovore to naznačoval aj Milan Krajniak.
Demokrati – Eduard Heger na prvej tlačovej konferencii Demokratov vylúčil Hlas, Smer, Republiku a ĽSNS.

Hlas naznačuje cenu

Ak zoberieme do úvahy posledné prieskumy aj vzájomné vylúčenia strán, zatiaľ neexistuje žiadna zmysluplná vládna väčšina, ktorá by mohla vzniknúť bez účasti Hlasu. Je možné, že sa napokon objaví, ale dnes to prieskumy neukazujú.

Vedomý si je toho aj samotný Peter Pellegrini, ktorý minulý víkend sám vyhlásil, že Hlas urobí všetko preto, aby po voľbách získal premiérsky post.

Je to opovážlivé vyjadrenie od strany, ktorá je v prieskumoch tretia a je už len mizivá pravdepodobnosť, že by mohla vyhrať. Je málo pravdepodobné, že by sa víťaz volieb, či už ním bude Fico, alebo Šimečka, vzdali premiérskej pozície.

Pellegrini však stanovuje cenu, za akú je ochotný ísť do vlády, a hovorí, že táto cena je vysoká. Zároveň však opakuje, že by nerád sedel vo vláde s Robertom Ficom.

Je dôležité, kto bude mať prvý ťah

Preto je dôležité, kto bude mať prvý ťah pri zostavovaní vlády. Ak to bude Fico, pokúsi sa zostaviť vládu za každú cenu a bude ochotný dať Pellegrinimi veľkorysú ponuku.

Ako som písal v jednom z predchádzajúcich newsletterov, pokojne to môže byť priestor na Pellegriniho kandidatúru na prezidenta.

Aj keď oficiálne rokovania o zostavení vlády začnú prebiehať až na základe samotných výsledkov volieb, podľa kuloárnych informácií už možní stranícki spojenci medzi sebou komunikujú. Minimálne na úrovni vyjasňovania si zásadných ideových rozdielov a toho, či sú strany ich ochotné prekonať.

Pripravení na sklamanie?

Mnohí voliči majú predstavu o tom, s kým by ich favorit mal skladať vládu a s kým by, naopak, rokovať nemal. Denník N zverejnil v júli prieskum agentúry IPSOS, ktorý mapoval, s kým si voliči jednotlivých strán vedia predstaviť vytvorenie vládnej koalície. Na základe neho vyšlo, že takmer 70 percent voličov Progresívneho Slovenska nechce, aby skladali vládu s Hlasom.

Povolebná realita však napokon môže byť pre mnohých sklamaním. Ak totiž má vzniknúť vláda bez Smeru, je vysoko pravdepodobné, že Progresívne Slovensko a Hlas budú musieť spolupracovať. Je takáto spolupráca lepšou alternatívou než vláda Fica? Určite.

Preto sa zákonite treba pripraviť na určitý typ sklamania. Skladanie vlády je vec kompromisov.

Čo nás čaká budúci týždeň

V priebehu budúceho týždňa prebehnú finálové diskusie medzi politickými lídrami. Vlastnú diskusiu prinesie aj denník SME v spolupráci s rádiom Expres. Naživo ju budete môcť sledovať alebo počúvať už v utorok 26. septembra o 12. hodine na rádiu Expres alebo webe Sme.sk. Moderovať ju budú Zuzana Kovačič Hanzelová a Branislav Závodský.

Ešte v stredu podvečer od mňa dostanete aj Špeciálny Kontext, kde sa pozrieme na aktuálne výsledky prieskumov, ktoré sa očakávajú v utorok a stredu budúci týždeň.

Rovnako v stredu v podcaste Dobre ráno nájdete špeciálnu volebnú epizódu so mnou a Zuzanou Kovačič Hanzelovou, kde budeme odpovedať na vaše predvolebné otázky. Tie môžete v podobe hlasových správ posielať na zuzana.hanzelova@sme.sk alebo na jakub.filo@sme.sk s predmetom Volebný špeciál.

Vo štvrtok sa začína moratórium, a tak nebude možné zverejňovať žiadne ďalšie informácie v prospech alebo neprospech kandidujúcich politických strán.

Čo ešte potrebujete tento týždeň vedieť

SaS vyzvala strany pod hranicou zvoliteľnosti, aby z politického boja odstúpili. Predseda strany Richard Sulík upozornil na hrozbu prepadnutia množstva demokratických hlasov.
Zo zahraničia zatiaľ volilo vyše 50 percent registrovaných voličov. Ministerstvo vnútra doteraz eviduje približne 40 500 návratných obálok od voličov z cudziny. Najčastejšie prišli hlasovacie lístky z Českej republiky.
Volebné programy môžu stranám spôsobiť skôr nepríjemnosti, keď po rokoch vo vláde dostávajú otázky, ako ich splnili. Niektoré strany idú do volieb úplne bez programu, napríklad Smer v minulosti. Aj tentoraz program SNS, Smeru či Sme rodina pripomína skôr letákovú kampaň.
Tri posledné prieskumy popularity strán priniesli zdanlivo rozdielne výsledky. V skutočnosti nie sú od seba vôbec ďaleko, určiť úplne presne, kto by v parlamente bol a kto nie, je nemožné. Ako tieto prieskumy interpretovať.

Fail týždňa

Bitkárstvo politikov pokračuje. Kandidát OĽaNO Tomáš Holkovič odstúpil z kandidátky do volieb po tom, ako sa na internete objavilo video, ktoré ukazuje Holkoviča, ako dvakrát udrel iného muža päsťou do tváre. Bráni sa, že reagoval na provokácie a pľuvance priamo do tváre.

Naopak, Richard Glück, ktorý dvakrát udrel do tváre Matoviča, na kandidátke Smeru ostáva. Nebudem nikoho sťahovať z kandidátky, vyhlásil líder Smeru Robert.

Fyzické násilie do slušnej spoločnosti nepatrí, ale aj reakcia na naň hovorí o charakteroch zúčastnených.

Už len poznámka, polícia nebude aktérov bitiek trestne stíhať, ide podľa nej iba o priestupok.

Zrnko nádeje

Božena ide na Ukrajinu! Mier Ukrajine a 7215 individuálnych darcov, Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadačný fond pre Ukrajinu a Tajpejská reprezentačná kancelária na Slovensku vyzbierali dovedna 650-tisíc eur, aby mohli zakúpiť odmínovací stroj Božena. Ten je už vo výrobe a následne poputuje na Ukrajinu.