Milé čitateľky, milí čitatelia,
Robert Fico momentálne dokazuje, aký je architekt moci. Keby sme mali luxus ľahostajnosti voči politike, tak by nás pobavilo, že momentálne závisí aj od stability Andreja Danka, ktorý do parlamentu pod vlajkou Slovenskej národnej strany prináša neriadené strely.
Predstavy Rudolfa Huliaka, Martiny Šimkovičovej a Kuffovcov o živote na Slovensku budú Fica ešte rýchlejšie vzďaľovať od modernej Európy. Celkom určite aj od európskych socialistov.
Väčšina Slovenska ani nečaká od SNS žiadnu pozitívnu rolu, okrem toho, že ironicky poznamenáme, že aspoň už nemočia z balkóna a neposielajú Maďarov za Dunaj. Je otázka, že ak sa dostanú k moci, či nezorganizujú nejaký nástenkový tender alebo „neoholia ešte aj Fica“ v nejakom výhodnom obchode s teplým vzduchom.
Lebo toto sú presne veci, ktoré si v súvislosti s históriou SNS pamätáme. Samozrejme, je tam ešte Dankova láska v výložkám a Slotova Pravá SNS a jeho šarvátky s Belousovovou. Ktorá potom dala facku Matovičovi.
Keď potreboval pomoc Mečiar alebo Fico, SNS bola vždy po ruke. A potom to vždy dopadlo nejakým korupčným škandálom, dokonca ešte aj na školstve. Táto strana dokonca predbehla aj Fica v teórii – kradnú všetci, tak nech aspoň kradnú domáci, naši a nie spojky na zahraničné mocnosti.
Čítajte: Fico chce pokoj, my chceme právny štát a demokraciu
Upokojme sa?
Fico nám hovorí, aby sme sa všetci upokojili. Bývalý minister financií Ivan Mikloš určite nie je pokojný. Vážne sa obáva, že prípadná nová vláda Roberta Fica bude šetriť takými nástrojmi, ktoré ohrozia budúcu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Môže napríklad zaviesť bankové odvody alebo mimoriadne dane. Aj keď krach ekonomiky akútne nehrozí, ale podľa Mikloša po tejto ceste už kráčame.
Mikloš prikladá najväčšiu mieru zodpovednosti zlyhaniam Igora Matoviča. „Pasoval sa za najväčšieho bojovníka proti Ficovi a pritom mu paradoxne najviac pomohol vyhrať voľby,“ hovorí Mikloš v rozhovore s kolegom z Indexu Jozefom Ryníkom.
Čítajte: Mikloš: Obávam sa, že Fico ohrozí našu ekonomiku
Do smrteľného objatia
Fico sa ani po víťazstve nemôže úplne upokojiť, lebo stále nemá istých koaličných partnerov. Mohlo by sa zdať, že Peter Pellegrini si situáciu, keď mu dvoria z dvoch strán, vychutnáva, ale v skutočnosti sa rozhoduje o tom, či bude ešte niekedy počuť Hlas na politickej scéne. Alebo ako rýchlo sa jeho strana rozpadne. Smer by Hlas pravdepodobne veľmi rýchlo skonzumoval, tak ako to urobil s HZDS.
Kolegovia Michal Katuška a Daniela Hajčáková sa pozreli na možné povolebné koaličné scenáre. Podľa nich, aj keď menej pravdepodobná, ale ešte stále existuje aj taká alternatíva, že Hlas by vytvoril koalíciu s Progresívnym Slovenskom. Môže Peter Pellegrini odmietnuť vstup do akejkoľvek vlády?
Čítajte: Načo sú dve sociálne demokracie jednej vláde? V Hlase varujú, že ich Smer zničí
Pud sebazáchovy
„Keby mal Hlas pud sebazáchovy, dohodol by sa s Progresívnym Slovenskom z jednoduchého dôvodu – koalícia so Smerom garantuje koniec Pellegriniho projektu ako samostatnej politickej strany,“ píše Miroslav Beblavý, bývalý poslanec a vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania.
Podľa Beblavého neexistuje spôsob, „ako a prečo by takéto dvojčatá prežili celé volebné obdobie v zdraví v jednej vládnej koalícii. A všetci tušia, že ich súboj sa skončí víťazstvom toho s brutálnejšou výbavou.“
Čítajte: Koľko bude stáť odstavenie Fica?
Nie je všetko stratené
Publicista Michal Havran vidí nádej.
„Ak sa v stredoeurópskom prostredí v čase migračnej krízy a vojny proti susedovi objaví politická sila, ktorá nielenže nie je zoskupením „závadových“ osôb, ale má jasný politický program, otvorene o ňom hovorí a dokonca jeho realizáciou podmieňuje spoluprácu s inými stranami a osloví takmer štvrtinu voličov, mali by sme si položiť otázku, či jej vznik a existencia nekopíruje hlbšiu spoločenskú zmenu, ktorá vedie k podobnému procesu, akým prešlo v nedávnej minulosti niekoľko porovnateľných európskych krajín ako Írsko alebo Rakúsko,“ zdôrazňuje význam volebného výsledku Progresívneho Slovenska.
Pripomína, že aj Timothy Snyder si všimol, že Progresívne Slovensko si napriek všetkému hnusu predvolebnej kampane vybudovalo demokratické prostredie, „svojím skóre historicky porazilo volebné úspechy všetkých reformných strán a predovšetkým ukázalo, že dokáže mobilizovať a spájať voličov a voličky na priznaných politických témach, ktoré boli pred pár rokmi len predmetom teoretických úvah.“
Čítajte: Slovensko sa hlboko a nezastaviteľne mení
Fašisti a Kollár ostali pred dverami
Jakub Filo, môj zástupca v SME, pripomína, že nielen víťaz, ale aj porazení môžu dávať dôvod na nádej, že voliči na Slovensku odmietajú niektoré tendencie: fašisti sú mimo parlamentu, Sme Rodina mala horšie výsledky ako maďarská Aliancia inklinujúca k Viktorovi Orbánovi, ktorá si do parlamentných lavíc tiež nesadne.
„K jasnému členstvu v Európskej únii a NATO sa hlási šesť strán so 140 poslancami – všetci okrem SNS, k vojenskej podpore Ukrajiny päť strán s 98 poslancami – bez Smeru a SNS. Samozrejme, ide skôr o deklarácie a najmä Smer hrá v zahraničnopolitickej rovine na dve strany,“ píše Filo. „V parlamente je najviac žien v histórii, hoci stále tvoria iba pätinu z poslaneckých mandátov. Celkovo bude v novom parlamente 33 poslankýň, najviac za Progresívne Slovensko 16.“
Čítajte: Pozitívne poznatky z volieb? Áno, sú aj také, hoci je Fico víťaz
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
