Autor je prekladateľ a publicista
Začiatkom marca tohto roku som napísal článok o tom, že bez Petra Pellegriniho to nepôjde. Argumentoval som v ňom, že preferencie jednotlivých strán sa síce menia, ale preferencie blokov sú dlhodobo rovnaké.
Ak teda niekto – ako vtedy Demokrati – hovorí, že nechce vládnuť s fašistami, so Smerom a ani s Hlasom, tak je to síce absolútne cnostné, no zároveň tým hovorí, že sa chystá byť v opozícii. Inak to totiž nevychádza.
Niektoré veci sa časom prirodzene posunuli, ale základné tézy článku platia. Napríklad: „Priority po septembri 2023 sú takéto: bez Fica a bez Pellegriniho, a ak sa nedá bez Pellegriniho, tak aspoň bez Fica. A kto to nechápe, môže mať Fica s Pellegrinim.“
Vtedy som vraj chcel návrat mafie, dnes sa v tejto situácii nachádzame.
Voľby nedopadli zle
Voľby naozaj nedopadli zle, naopak: dopadli takmer presne v súlade s očakávaniami. Určite sa čakalo, že voľby vyhrá skôr Smer. Rovnako sa čakalo, že o koalícii bude rozhodovať Pellegrini. Iste, udiali sa prekvapenia – Republika –, ale rámcovo výsledok prekvapením asi nie je.
Samozrejme, existoval výborný scenár, ale moment: nedá sa zároveň mať slabší Smer, slabší Hlas, slabšiu SNS a Republiku tak ako teraz, čiže tiež slabšiu. Tie percentá v rámci bloku niekam musia ísť, do vzduchu sa nevyparia.
