Milé čitateľky, milí čitatelia,
kládli sme si otázku, ako bude vyzerať boj proti dezinformáciám v krajine, kde niektorí predstavitelia vlády sú medzi najväčšími šíriteľmi dezinformácií. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová nám pomerne skoro dala odpoveď: zrušila dotačný program na podporu mediálnej výchovy alebo boja proti dezinformáciám. Peniaze použije na opravu strechy filharmónie.
Bez pochýb, do chrámu hudby by nemalo zatekať. Týmto rozhodnutím však bude ešte intenzívnejšie kvapkať na voličské mozgy. Nikto netvrdí, že samotné programy by obrnili Slovensko proti ruskej propagande a krajina by už nepatrila medzi najzraniteľnejšie.
No odkaz, ktorý bývalá moderátorka dezinformačnej televízie Slovan vysiela, naznačuje, že vládna garnitúra nepovažuje za problém kanály platené z Kremľa, trollov útočiacich z útrob sociálnych sietí a dezinformácie, ktoré sú dnes povýšené na históriu alebo program vlády.
Očakávať od tejto vlády, že bude bojovať proti vlastným spojencom, by bolo naivné. Je zrejmé, že Robert Fico si takto postupne buduje svoje dvorné médiá, ktoré budú súčasťou jeho propagandistickej mašinérie.
Postupne ľudia z konšpiračných webov budú vládu sprevádzať na zahraničných cestách, s nimi sa bude Fico rozprávať, lebo nebudú klásť otázky, na ktoré by politici Smeru nechceli odpovedať.
Bude zaujímavé sledovať, aké štátne dotácie pristanú v tme dezinfokanálov, ktoré na oplátku budú rozosievať strach z umelo vytvorených nepriateľov. Tých Fico potrebuje vo verejnej aréne denne porážať. Lebo životná úroveň sa nezlepší, tých vianočných 300 eur sa minie a Fico bude potrebovať vysvetlenie pre svojho voliča, kto všetko mu bráni, aby naplnil svoje predvolebné sľuby.
Zároveň bude tvrdiť, že za tragickú zraniteľnosť voči dezinformáciám môžu tradičné médiá. Popritom dezinformácie vo verejnom priestore nie sú novinárska otázka. Nešíria sa rýchlejšie preto, že štandardné slobodné médiá robia subštandardnú prácu.
Alebo že sme zlyhali v úlohe overovateľov faktov: keby sme dnes reagovali na každé klamstvo alebo dezinformáciu, ktorú vypustia politici do verejného priestoru, už by sme vôbec neotvárali dôležité témy. Boli by sme len reaktívne médiá. Stratili by sme úlohu strážcov brán verejného diškurzu – aj schopnosť otvárať témy, ktoré považujeme za dôležité.
Dnes sa naozaj rozhoduje o tom, aký bude vzťah ľudí na Slovensku k faktom, k vede, k pravde a k realite. Aj o tom, čo budú ďalšie generácie vôbec považovať za informácie. A na tento proces ich musia pripraviť na školách. Kurzy varenia alebo výuka vlastenectva im v tom nepomôžu.
Šikanovanie nielen bolí, ale aj zabíja
Pamätám si jednu dievčinu z gymnázia. Mala najlepšie šaty, topánky, veci, ktoré sme počas komunizmu nemohli kúpiť v obchode. Niektorých oslovovala „ty chudera“, iných zase „paraszt“, čiže sedliak. Zasadla si na jedno dievča z nižšieho ročníka, ktoré nosilo šaty po svojej mame, odreté topánky a prísne zapletené copíky. Raz jej povedala, nech chodí tak po chodbách, aby sa na ňu nemusela pozerať, lebo jej pripomína biedu, občas ju nazývala Čenkovej dieťa. Keď som sa jej raz zastala, tak mi povedala, že som tučibomba a že si na mňa jej kamoši počkajú po škole. Nikdy sme to neoznamovali učiteľom. Mysleli sme si, že už sme štrnásťroční, dospelí.
Keď som si prečítala text Michaely Žurekovej o šikanovaní v školách, uvedomila som si, že moje spomienky sú len jemnejšia verzia toho, čo sa dnes v niektorých školách deje.
Zdá sa, že „podajte si ruky a pomerte sa“, je stále preferované riešenie, keď je učiteľ konfrontovaný šikanovaním v triede.
Čítajte: Deviatak Roman nebol sám. Čo zažívajú šikanované deti na školách?
Deň po orgiách
Na začiatku svojho newslettera som hovorila o potrebe schopnosti vnímať realitu, podporenú faktmi a dátami. Aj bývalý minister financií Ivan Mikloš nám v tomto „odbore“ ponúka rýchlu online lekciu.
„Vo vláde aj v parlamente pokračujú doslova výdavkové orgie, ktoré sa spustili už pred voľbami na jar tohto roka a pokračujú aj po voľbách, a to napriek zmene vládnej garnitúry. A napriek tomu, že nová vláda vykresľuje ekonomickú situáciu ešte černejšie, než aká je už aj tak dosť čierna skutočnosť,“ píše Mikloš vo svojom texte.
Upozorňuje, že vláda bude robiť fiškálnu konsolidáciu najmä cez zvyšovanie daní, čo nás bude ešte hlbšie ponárať do stagnácie.
Čítajte: Výdavkové orgie pokračujú, hoci by sa mal diať opak
Krajina dôchodcov
Najprv to bol len dojem: posledný mesiac sa dlho čakalo v Sociálnej poisťovni, lebo ľudia si hromadne podávali žiadosti o dôchodky. Kolega Martin Vančo sa však pozrel na dáta, ktoré si vypýtal od Sociálnej poisťovne na základe infozákona, a tak sa dojem stal realitou: v októbri požiadal o predčasný dôchodok rekordný počet ľudí. Prečo?
„Do starobného dôchodku sa prvýkrát mohlo odísť po štyridsiatich odpracovaných rokoch, pre vysokú infláciu sa dôchodky dvakrát skokovo valorizovali, k tomu pribudol trinásty dôchodok a teraz aj príspevok od Ficovej vlády,“ píše Vančo.
Čítajte: Do predčasného dôchodku ide toľko ľudí, že to začína byť pre štát problém
Prečo dôchodcovia?
Prečo sa vlastne politici na Slovensku zameriavajú práve na dôchodcov, položil kolega z Indexu Jozef Ryník otázku Liborovi Meliorisovi, ekonómovi, ktorý neverí, že Ficom avizované konsolidačné plány budú stačiť na to, aby sa stabilizovali verejné financie. Melioris hovorí o falošnej solidarite na Slovensku.
„Pod falošnou solidaritou myslím spôsob prerozdeľovania, ktorý je motivovaný skôr emóciami než skutočnou potrebou. Necieli na skupiny ľudí, ktorí pomoc potrebujú, len verbálne bojuje proti chudobe, ale nemá na ňu žiadny vplyv.
Napríklad v roku 2018 sme mali úroveň chudoby okolo dvanásť percent, ekonomika na tom bola celkom dobre. Odvtedy sa nám podarilo rozvrátiť verejné financie a úroveň chudoby mierne stúpla,“ hovorí.
Čítajte: Ekonóm Melioris: Ficova vláda bude viac pomáhať strednej triede ako chudobným
Infekcia z východu?
Keď sa začne hovoriť o nejakom víruse alebo baktérii, ktoré sa šíria v Číne, všetci spozornejú. Studený zápal pľúc sa už šíri aj v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku a v Holandsku. Kde sa šíri táto infekcia? Čo je to studený alebo suchý zápal pľúc a aké sú jeho príznaky?
Čo vieme o baktérii mycoplasma pneumoniae?
Predtým, než si naslepo začnete googliť informácie, prečítajte si text kolegyne Denisy Prokopčákovej. Ona si to pre vás všetko naštudovala z dôveryhodných zdrojov a vybrala informácie, ktoré môžu byť pre vás užitočné.
Čítajte: Studený zápal pľúc je už v Európe. Šíri sa najmä v školách
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
