Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Minulý týždeň vyvolali na Slovensku rozruch dáta z medzinárodného porovnania úrovne školstva (PISA), z ktorých vyplýva nielen to, že z porovnateľných krajín sme na tom najhoršie, čo sa týka úrovne školstva, ale aj to, že naše zaostávanie za ostatnými sa ešte prehĺbilo. Najvýstižnejšie tento stav opísal ten najpovolanejší, nový minister školstva Tomáš Drucker, keď ho nazval katastrofou.
To by samo osebe malo byť pozitívnou správou, pretože kritická reflexia stavu školstva zo strany zodpovedných je nevyhnutná, hoci nie postačujúca podmienka nápravy. Lenže stav školstva je len súčasťou celkového stavu spoločnosti, ktorý je rovnako neutešený, pričom sú zaň do značnej miery zodpovední práve tí, ktorí znovu prevzali moc.
Žalostný priemer
Iste, k lepšiemu stavu krajiny výrazne neprispeli ani tí, ktorí tu vládli naposledy, ale aspoň čo sa týka školstva, bola tu nielen snaha, ale aj istý pokrok najmä v oblasti povinnej predškolskej dochádzky, reformy vysokých škôl a naštartovania obsahovej reformy výučby na základných školách.
Stav nášho školstva v konfrontácii s porovnateľnými krajinami je žalostný už dlhšie.
Štúdia OECD publikovaná v januári 2020 (na základe údajov do konca roka 2018) porovnávala kvalitu vzdelania v dvanástich krajinách (Visegrádska štvorka, Slovinsko, Estónsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Holandsko) podľa osemnástich indikátorov. Prvých desať sa týkalo kvality školstva a ďalších osem uplatnenia vzdelania v praxi.
Poradie jednotlivých krajín podľa indikátorov zaradilo krajiny do jednej z piatich skupín. Najhoršie (0 až 20 percent), horšie ako priemer (20 až 40 percent), priemerné (40 až 60 percent), lepšie ako priemer (60 až 80 percent), najlepšie (80 až 100 percent).
Ako jediná z porovnávaných krajín sme sa ani v jednom kritériu neumiestnili nielen medzi najlepšími, ale ani medzi lepšími ako priemernými krajinami. Maďarsku sa to podarilo v dvoch, Poľsku v štyroch, Slovinsku v piatich, Česku v šiestich a Estónsku dokonca v dvanástich z osemnástich indikátorov.
Slovensko sa v piatich indikátoroch zaradilo k priemeru, v štyroch sme boli horší ako priemer a v deviatich sme dokonca patrili medzi najhorších. Keďže za posledné tri roky sa naše postavenie ešte relatívne zhoršilo, dnešný stav je naozaj neradostný.
V pasci stredných príjmov
Takmer všetky porovnateľné krajiny strednej a východnej Európy dnes musia čeliť tzv. pasci stredných príjmov. Zjednodušene povedané, ide o to, že doterajšie zdroje ekonomického rastu (ktorý bol založený na masovej priemyselnej výrobe) sa vyčerpali a ak chceme ďalej rásť (nielen ekonomicky, ale aj z hľadiska životnej úrovne a kvality života), tak musíme naštartovať ekonomiku ťahanú inováciami.
Nevyhnutnou (aj keď nie postačujúcou) podmienkou na takúto štrukturálnu zmenu je kvalitné školstvo, veda, výskum a inovácie. A práve spomínané zaostávanie v školstve (aj) oproti porovnateľným krajinám strednej a východnej Európy naznačuje, že v pasci stredných príjmov sme uviazli viac a hlbšie ako iní.
Potvrdenie tohto faktu priniesol aj najnovší globálny inovačný index, ktorý analyzuje a porovnáva mieru inovatívnosti stotridsaťdva krajín sveta.
Krajiny delí podľa ekonomickej úrovne na štyri skupiny (vysokopríjmové, vyššie stredne príjmové, nižšie stredne príjmové a nízkopríjmové krajiny). Pointa je v tom, že čím sú krajiny ekonomicky vyspelejšie, tým dôležitejšou a nevyhnutnou podmienkou na ich ďalší rast je vysoká úroveň inovatívnosti.
Slovensko sa nachádza v najvyššej príjmovej skupine a zo stotridsiatich dvoch krajín sme v globálnom rebríčku inovatívnosti skončili na štyridsiatom piatom mieste. Z porovnateľných krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú členmi Európskej únie, skončilo za nami len Rumunsko (štyridsiate siedme miesto), takže v miere inovatívnosti nás už predbehlo aj Bulharsko (tridsiate ôsme miesto).
Na prvom mieste skončilo Švajčiarsko pred Švédskom a Spojenými štátmi. Estónsko je na šestnástom mieste, Česko na tridsiatom prvom, Maďarsko na tridsiatom piatom a Poľsko na štyridsiatom prvom mieste.
Samotnú pascu stredných príjmov najlepšie vystihuje to, či je krajina v inovatívnosti vyššie ako v ekonomickej úrovni, zhruba na tej istej úrovni, alebo nižšie.
V prvom prípade sa z pasce stredných príjmov vymanila (Estónsko), v druhom do nej ešte nespadla, ale hrozí to (Česko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko) a v treťom prípade v nej už uviazla (Poľsko, Slovensko a Rumunsko).
Pomýlené vládne priority
Globálny inovačný index je veľmi podrobný, je zostavený na základe desiatok indikátorov rozdelených do siedmich oblastí. Pre nás je užitočné pozrieť sa aj na to, v ktorých sme výrazne lepší a v ktorých výrazne horší, ako je naše celkové umiestnenie (štyridsiate piate miesto).
Najlepší sme tam, kde inkasujeme benefity z už existujúcich priamych zahraničných investícií, najmä v automobilovom priemysle (sofistikovanosť, technologická vyspelosť a kreatívnosť exportu).
A najhorší sme tam, kde to závisí od kvality inštitúcií (teda od politiky a hospodárskej politiky). Ide najmä o kvalitu podnikateľského prostredia (124. miesto), prílev priamych zahraničných investícií (109.), spoluprácu biznisu s univerzitami (109.), mieru investícií (95.), nehmotné aktíva (87.) alebo hodnotu rizikového kapitálu (83.).
Inými slovami, najlepší sme tam, kde žijeme z minulosti, a najhorší tam, kde by sme mali investovať do budúcnosti. Nič lepšie, ale ani smutnejšie neilustruje tento fakt ako rozpočtové priority novej vlády.
Neinvestujeme prednostne do žiakov, študentov a učiteľov, ale peniaze (ktoré navyše nemáme) prioritne používame na rast starobných dôchodkov.
