Prečítal som si reakciu pána Fedora Blaščáka na môj rozhovor pre Napunk a Denník N a zarazila ma a zároveň trochu pobavila osobnosť a vulgárnosť tejto reakcie.
Svedčí to o tom, že som povedal veci, ktoré ľuďom z Nadácie otvorenej spoločnosti strašne prekážajú.
Najprv k osobným urážkam od pána Blaščáka.
Világi to pri ruskej vojne prehnal Čítajte Podpísať deklaráciu Několik vět v čase socializmu bol čin, ktorým ste riskovali svoju prácu a budúcnosť. Možno to nebol čin, ako keď sa upálil Jan Palach, ale bol to prejav odporu.
Keď sme chodili prehovárať ľudí od domu k domu, aby deklaráciu podpísali, videl som tie vystrašené tváre a niektorí nás aj vyhadzovali. Boli to tí istí, ktorí potom po roku 1989 nadávali na socializmus. Treba sa opýtať ľudí, ktorí vtedy žili, čo to znamenalo podpísať Několik vět. Odporúčam, aby ste si trošku pohovorili so svojimi rodičmi o strachu a zbabelosti tých čias.
O liberalizme 19. storočia by som vám mohol rozprávať veľa, ale už asi úplne zbytočne. Iba malá poznámka k tomu, že nikdy to nebolo o národných štátoch, to bola idea konzervatívcov. Možno nestačí len čítať, ale treba aj pochopiť.
Teraz o veciach verejných. Veľmi mi prekáža klamstvo, ktoré vznikne, aby pokorilo pravdu. Vo vašom svete otvorenej spoločnosti uznávate iba jednu pravdu, ktorú hlásate, ale niekedy je to obyčajné klamstvo.
Už som žil v spoločnosti, kde sme mali iba jednu pravdu, a takýto svet ja strašne nemám rád. Hybnou silou ľudskej spoločnosti boli práve rozdielne názory a zrážka týchto názorov. Jednoliaty svet nie je normálny pre ľudské spoločenstvo.
Posledná poznámka k vojne. Včera, v stredu 3. 1. 2024, vyhlásil podpredseda EK a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell, že Izrael a Hamas sa musia dohodnúť, a najlepšia cesta k tomu je cez rokovania. Povedal, že EÚ musí dosiahnuť, aby sa rokovania začali, a musí byť v nich moderátorom. Podľa mňa to isté mali urobiť aj v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom.
