Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Pred krátkym časom som od jedného zahraničného novinára dostal otázku z titulku tohto článku. Keďže som pomerne skeptický, čo sa týka predvídateľnosti spoločenského a v rámci toho aj ekonomického vývoja, najskôr som chcel odpovedať, že to naozaj neviem.
Potom som si však uvedomil, že špecifiká našej súčasnej politickej a ekonomickej situácie vlastne umožňujú predikovať ekonomický vývoj na takéto relatívne dlhé obdobie šiestich rokov pomerne presne. Tak si to poďme vysvetliť.
Kde ležia výzvy
Ak predpokladáme, že sa nenaplnia pesimistické scenáre zlého konca vojny na Ukrajine či dlhodobej vysokej inflácie a stagnácie (stagflácie), prípadne hlbšia kríza v eurozóne, či nebodaj nová pandémia, náš ekonomický vývoj by mal byť určovaný najmä tým, čo sa bude diať u nás doma.
Inými slovami tým, či bude vláda schopná vyrovnať sa s takými výzvami, ako je zníženie deficitu a dlhu a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvýšenie efektívnosti verejnej správy, zlepšenie kvality verejných služieb, zlepšenie efektívnosti verejných investícií, prilákanie zahraničných investícií s vysokou pridanou hodnotou, prechod na digitalizáciu verejných služieb, zlepšenie úrovne školstva, zdravotníctva a podobne.
Keby sa to podarilo, slovenská ekonomika by znovu dosahovala relatívne vysoké tempá ekonomického rastu, čo by nám umožnilo nielen sa vymaniť z pasce stredných príjmov a prejsť postupne od montovne k mozgovni, ale aj približovať sa v životnej úrovni a kvalite života bohatým západoeurópskym krajinám.
Ďalšie roky premárnených príležitostí
Premiér Fico sa minulý týždeň pri príležitosti uplynutia prvých sto dní vlády vyjadril, že jeho vláde sa podarilo „identifikovať ťažiskové témy pre naštartovanie ekonomického rastu“. Človek by aj zaplesal alebo aspoň živil nádej, keby...
Keby nešlo o štvrtú vládu toho istého Fica, pričom do dnešnej neutešenej situácie nás dostali najmä jeho predchádzajúce tri vlády. A navyše, čo sa týka miery ignorantstva, populizmu a nekompetentnosti, zdá sa, že táto štvrtá vláda je zatiaľ tým najhorším, čoho sme boli v podaní Smeru a Fica doteraz svedkami. Áno, aj v ekonomickej oblasti.
Spôsob, akým vláda prikročila ku „konsolidácii“ verejných financií, to, ako plošne rozdáva darčeky dôchodcom, plošne dotuje ceny energií a zároveň zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie, ignoruje stanoviská rozpočtovej rady, ale aj Európskej komisie, toto všetko je dostatočný dôvod, aby sme mohli konštatovať, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote budú najbližšie štyri roky obdobím ďalších premárnených príležitostí a rokmi zhoršovania situácie z hľadiska vytvárania predpokladov pre zdravý a udržateľný ekonomický rast.
Kiežby bol Orbán vzorom
Fico sa síce zjavne vzhliadol vo Viktorovi Orbánovi, čo sa týka mocenského ovládnutia krajiny, vyrovnania sa s opozíciou a inštitúciami, ktoré by v liberálnej demokracii mali byť nezávislé od vládnej moci.
Nezobral si však od neho poučenie v oblasti makroekonomickej, najmä fiškálnej stabilizácie. Fico so svojou štvrtou vládou prebral slovenskú ekonomiku prvýkrát v zlom stave, ale keď začínal svoju doteraz neprerušenú mocenskú jazdu Viktor Orbán v roku 2010, maďarská ekonomická situácia bola ešte oveľa horšia ako dnešná slovenská.
Pritom platí, že Orbán túto ťažkú situáciu zdedil po dvoch vládach Ferenca Gyurczánya, kým Fico si za zlý stav ekonomiky môže do značnej miery sám.
Orbán dokázal verejné financie a ekonomiku stabilizovať ťažkými a nepopulárnymi, ale účinnými opatreniami. V súlade s názormi väčšiny ekonómov urobil zásadné zmeny v daňovej politike – znížil priame dane a zvýšil nepriame dane.
Orbán v roku 2010 zvýšil základnú sadzbu DPH z 20 percent na 25 percent a v roku 2012 na 27 percent (odvtedy má Maďarsko najvyššiu sadzbu DPH v EÚ).
Daň zo zisku znížil najskôr v roku 2010 z 20 percent na 19 percent a od roku 2017 na 9 percent (najnižšia sadzba v EÚ).
Daň z príjmu fyzických osôb sa znížila z 36 percent na 32 percent v roku 2010, 16 percent v roku 2011 a 15 percent v roku 2015. To nechce byť a nie je obhajoba Orbánovho režimu, faktom však je, že makroekonomickú (najmä fiškálnu) stabilizáciu po nástupe k moci zvládol (podrobnejšie pozrite tu).
Problém je zotrvačnosť
Ficove predchádzajúce vlády išli presne opačným smerom. Rovnú daň zrušili, nepriame dane znižovali a priame dane zvyšovali, a to tak priamo, ako aj nepriamo tým, že nevalorizovali odpočítateľnú nezdaniteľnú časť príjmu. A čo je ešte dôležitejšie, v takomto nezmyselnom, pre ekonomiku škodlivom postupe Fico a jeho vláda pokračujú aj v súčasnosti, po štvrtom nástupe k moci.
Takže aby sme sa vrátili k našej prognóze do roku 2030. Myslím si, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou môžeme očakávať v období najbližších štyroch rokov veľmi nezodpovednú a nekompetentnú politiku Ficovej vlády, ktorá nielenže nevytvorí predpoklady pre obrat v doterajšom negatívnom ekonomickom vývoji (o ktorom svedčia všetky možné rebríčky a dáta), ale túto situáciu ešte zhorší.
Stále sme však len na konci roka 2027, keď budú na Slovensku voľby a môže prísť nová, dúfajme, že zodpovedná a kompetentná vláda. Problém je však v tom, že ekonomika má značnú zotrvačnosť. Ak sa dlho vyvíja nejakým smerom (či už dobrým, alebo zlým), tak jej presmerovanie s viditeľnými výsledkami trvá najmenej dva roky.
A to sme už v roku 2030. Takže dovtedy sa, žiaľ, zrejme nič zásadné k lepšiemu nezmení, ale napriek tomu nie je jedno, či sa kormidlo slovenskej ekonomiky (aj spoločnosti) začne (najneskôr) od roku 2027 otáčať. Ak nezačne, tak rok 2030 nebude posledným rokom neradostných čísiel, štatistík a rebríčkov.
