Autor aj ekonomický analytik KOZ SR a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Bývalý viacnásobný minister Ivan Mikloš pokračuje vo svojom ťažení proti tým, ktorí sú podľa neho zodpovední za stav hospodárstva a verejných financií. To, že za všetko môže Fico, už vieme. Nie že by to z veľkej časti nebola pravda, no nie je to celý príbeh.
Je veľká škoda, že si Ivan Mikloš nepripúšťa vážne chyby, ktorých sa v minulosti on a vlády, ktorých bol súčasťou, dopustili. Spoliehanie sa na dovoz priamych zahraničných investícií a budovanie konkurencieschopnosti na politike nízkych miezd, bola, žiaľ, jediná politika, ktorú reálne na Slovensku presadili.
A hoci dnes operuje s pojmom mozgovňa, ktorú tu vraj nemáme v dôsledku vlád pod taktovkou Róberta Fica, ani Ivan Mikloš ako dvojnásobný minister financií, ani ako podpredseda vlády pre ekonomiku a ani ako minister privatizácie a jeho politickí spolupútnici nepriniesli ani len víziu, ako našu „montovňu“ prebudovať na „mozgovňu“.
Nepriniesli víziu, ako vybudovať skvelé a konkurencieschopné školstvo, ako priniesť na Slovensko pracovné podmienky hodné 21. storočia a člena EÚ. Stále počúvame o tom, ako za všetko môžu len príliš vysoké dane.
Slovensko vs. Maďarsko
V najnovšom svojom texte Mikloš porovnáva náš daňový systém s Maďarským. Vraj preto Maďari zásadne rastú a my stagnujeme.
O tom, či naozaj stagnujeme, by sa dalo siahodlho debatovať, pretože stále nemáme vyriešenú problematiku správnosti dát parity kúpnej sily. Čo však vieme porovnať, je rozdiel v HDP na hlavu, kde aj napriek maďarskému rastu ešte stále o hlavu trčíme. A ak ide o rast, tak z nižších hodnôt sa vždy rastie jednoduchšie.
Pozrime sa však na porovnanie daňových systémov v Maďarsku a na Slovensku. Oba sú daňové mixy, ktoré nie sú tak jednoducho porovnateľné, no môžeme to skúsiť cez celkový pohľad.
Maďarsko má podľa americkej neoliberálnej nadácie Tax Foundation 11. najlepší daňový systém a Slovensko 12. najlepší daňový systém v OECD (38 porovnávaných krajín). Rozdiel v hodnotení je taký minimálny, že sa nedá hovoriť o nejakom rozdiele. A podľa Eurostatu, ak sa pozrieme na ukazovateľ združenej daňovej kvóty, tak Slovensko má 8. najnižšie dane v EÚ a Maďarsko 9. najnižšie. Aj tu je rozdiel taký minimálny, že sa nedá hovoriť o zásadne inej úrovni.
Ivan Mikloš porovnáva najmä korporátne dane a spomína, že v Maďarsku majú deväťpercentnú daň, pravda je to však len čiastočná, pretože táto daň platí len na malé podniky s nízkym obratom/ziskom.
Čo nefungovalo
Čo Ivan Mikloš nepovedal? To, že v Maďarsku majú omnoho vyššie majetkové dane. Predpokladám, že to nepovedal z dôvodu, že za čias jeho ministrovania sa tieto dane na Slovensku znižovali na najmenšiu možnú mieru. Nižšie majetkové dane ako na Slovensku sú už len v Estónsku.
Toto opatrenie nám malo priniesť a prinášať zásadne vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Veď poznáte tu rozprávku o Lafferovej krivke? Len akosi nefunguje.
Rovnako Ivan Mikloš nespomenul daň z dividend. Aj zrušenie tejto dane na Slovensku malo prinášať vyššie daňové príjmy (sic!) a malo motivovať firmy investovať do svojej budúcnosti.
No akosi ani nulová daň z dividend nefungovala, slovenské firmy dekády investovali do výskumu a vývoja a nových technológií najmenej spomedzi krajín V4. Nehovoriac o tom, že omnoho viac investujú aj firmy z krajín, kde je daň z dividend omnoho vyššia. V Írsku len 51 percent.
V Maďarsku je táto daň vo výške 15 percent, na Slovensku po jej znovuzavedení v roku 2018 sa tento rok zvýšila zo 7 na 10 percent.
A ani lákanie priamych zahraničných investícií, ktoré mali vyriešiť všetko, nám žiadny zásadný pokrok v tejto oblasti neprinieslo.
Očakával by som, že politici a ekonómovia budú prichádzať s realistickými návrhmi, ako sa dostať z pasce stredných príjmov. Namiesto toho tu máme staré, nefungujúce recepty a návrhy, aby sme opakovali rovnaké chyby ako v minulosti.
