Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Už veľa mesiacov sa u nás vedú vášnivé politické a mediálne diskusie o tom, či sme, alebo nie sme na gréckej ceste. Inými slovami, či nám hrozí ekonomický krach tak ako v Grécku pred štrnástimi rokmi.
Za ten čas sa na túto tému povedalo a napísalo veľa o tom, či áno, alebo nie, ak áno, kto za to môže a podobne.
V novembri 2022 Marcel Klimek, vtedajší Matovičov štátny tajomník na ministerstve financií, tvrdil, že „nie sme na gréckej ceste a Slovensko je pre veriteľov spoľahlivým partnerom“.
O rok neskôr, v decembri 2023, nás už nový minister financií Ladislav Kamenický na gréckej ceste videl , ale obviňoval z toho Igora Matoviča, jeho koalíciu a spôsob, akým vládla v rokoch 2020 až 2023.
Najmenej dôveryhodný dlžník
Pozrime sa najskôr na to, čo hovoria čísla. Najdôležitejšie sú tie, ktoré merajú dôveryhodnosť dlžníkov, teda riziko, že pôžičky nevrátia a veritelia utrpia stratu. O tom, že to ani v prípade členskej krajiny eurozóny nemusí byť len teoretická hrozba, sa presvedčili práve v prípade Grécka po roku 2010.
Príklady máme aj na Slovensku: Mário Hoffman prišiel o Poštovú banku najmä v dôsledku investícií do gréckeho vládneho dlhu.
Riziko požičiavania sa meria rizikovou prirážkou, ktorá ukazuje, o koľko si krajina požičiava drahšie ako Nemecko, považované za najdôveryhodnejšieho dlžníka v Európskej únii a eurozóne. Čo nám teda hovoria dáta o slovenskej rizikovej prirážke pri desaťročných vládnych dlhopisoch?
Už dlhšie sa pohybujeme v spoločnosti najmenej dôveryhodných dlžníkov eurozóny (Portugalsko, Španielsko, Grécko a Taliansko), takže by sa dalo povedať, že od Baltu a Jadranu (pobaltské krajiny a Slovinsko) sme sa posunuli k Stredozemnému moru a Atlantiku.
V novembri 2022 mal Marcel Klimek pravdu v tom, že sme si požičiavali lacnejšie ako Grécko (a Taliansko), ale drahšie ako Portugalsko, ktoré nás predbehlo v septembri 2022.
Potom to však išlo z kopca.
Slovensko ako najrizikovejšia krajina eurozóny
Španielsko nás definitívne predbehlo v marci 2023, Grécko v decembri 2023 a napokon pred pár dňami, 12. marca 2024, sa dôveryhodnejším dlžníkom ako my stalo aj Taliansko, krajina s dvojnásobne vyšším verejným dlhom voči hrubému domácemu produktu a horším ratingom.
A hoci rizikové prirážky zvyknú kolísať (a s Talianskom sa ešte môžeme o najhoršiu pozíciu chvíľu preťahovať), v našom prípade sa dá takmer s istotou povedať, že sme sa definitívne a na dlhší čas stali pre veriteľov najrizikovejším členom eurozóny.
Jasne a nekompromisne sme vykročili na cestu ku krachu. Takrečeno, s príznačnou boľševickou rozhodnosťou.
Táto (takmer) istota spočíva v tom, že sme nielen krajinou s najvyšším deficitom verejných financií za minulý, tento a zrejme aj budúci rok, ale aj krajinou, ktorej vláda nerobí žiadne kroky, aby konsolidovala verejné financie a zlepšila ich dlhodobú udržateľnosť.
A ak niečo robí, je to presný opak toho, čo by robiť mala. Najlepším dôkazom je ignorovanie výdavkových limitov, zvyšovanie už tak najvyššieho deficitu verejných financií v celej Európskej únii, prípadne kamuflované znižovanie deficitu číslami, ktoré nie sú podložené opatreniami ani na príjmovej, ani na výdavkovej strane rozpočtu.
Nelichotivú pozíciu najmenej dôveryhodného, teda najrizikovejšieho dlžníka eurozóny, potvrdzujú dáta a perspektívu zotrvania v tejto pozícii nečinnosť vlády v tom, čo by bolo potrebné urobiť a, naopak, aktivita v tom, čo našej dôveryhodnosti škodí.
Časové rady vývoja rizikovej prirážky dlhopisov jednotlivých krajín nám dávajú veľa užitočných informácií. Sú to údaje, ktoré nie sú ovplyvnené či manipulované politikou, propagandou alebo akoukoľvek inou účelovou interpretáciou.
Sú dané predovšetkým tým, ako vidia riziko straty peňazí tí, ktorí idú, takpovediac, s kožou na trh.
A čo nám hovoria časové rady gréckych a slovenských desaťročných vládnych dlhopisov za posledné viac ako tri roky?
Kde sa rozišli cesty Grécka a Slovenska
Ešte predtým, ako sa dostaneme k číslam, si treba uvedomiť, že počas tohto obdobia sme zažili dve rôzne éry. Nízku infláciu a veľa lacných peňazí na začiatku a počas roka 2021, nárast inflácie aj ceny peňazí v roku 2022 a následne postupný pokles inflácie (ale zatiaľ nie pokles ceny peňazí) od konca roka 2022 doteraz.
A aká bola grécka a slovenská cesta rizikových prirážok počas tohto obdobia?
Kým medzi januárom 2021 a júnom 2022 slovenské rizikové prirážky vzrástli viac ako desaťnásobne (z úrovne okolo 0,081 až 0,12 percentuálneho bodu na 0,9 až 1,1 p. b.), v Grécku to bol asi dvaapolnásobný rast (teda štyrikrát nižší ako na Slovensku).
Ešte väčší rozdiel nastal od polovice roka 2022, keď slovenské rizikové prirážky vzrástli zhruba o 34 percent (z 0,9 až 1,1 percentuálneho bodu na 1,34 p. b.), kým grécke rizikové prirážky klesli približne o 65 percent (z úrovne okolo 2,6 percentuálneho bodu na úroveň okolo 0,9 p. b.).
Ekonómovia vedia, že dôležitejšie ako stavové veličiny sú trendy. A trendy hovoria, že Grécko je prinajmenšom od roku 2019 na dobrej ceste, na ceste reforiem, ozdravovania verejných financií, znižovania verejného dlhu, znižovania daní, zvyšovania konkurencieschopnosti a ekonomického rastu.
Od roku 2019 totiž v Grécku vládne stredopravá strana Nová demokracia na čele s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, ktorá obhájila jednoznačné volebné víťazstvo aj v lete minulého roka a ktorá robí zodpovednú a kompetentnú politiku.
Kto a akú politiku robí dnes na Slovensku, asi netreba pripomínať. Kiežby sme boli na (dnešnej) gréckej ceste.
