Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Začalo sa to 6. marca neprijatým hovorom. Volal mi Vlado Šimíček, fotoreportér Denníka N a kamarát. Spoznali sme sa pri zbierke na sanitky pre ukrajinských vojakov, ktorú spoluorganizoval.
V januári sme strávili týždeň na ceste do Iziumu a Slovianska, aby sme spolu s desiatkou dobrovoľníkov dodali sanitky priamo vojakom na frontových líniách. Na Ukrajine ma Vlado začal volať poruštenou verziou mena.
Keď som sa mu ozval späť, povedal: „Fiodor, mám nápad. Poďme urobiť zbierku na muníciu.“
Nápad vznikol v reakcii na odmietanie Roberta Fica a jeho vlády pripojiť sa k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu. Bolo nám jasné, že je to hanba, s ktorou sa nesmieme zmieriť.
Spojili sme sily s dobrovoľníkmi a aktivistami z najväčších iniciatív Mier Ukrajine, All for Ukraine. Pridali sa profesionáli z českého Dárku pro Putina, ktorí vyzbierali od začiatku vojny už viac ako dvadsaťpäť miliónov eur, a aj slovenské Donio.
No najdôležitejším momentom bolo, keď storočný partizán a novinár Otto Šimko prijal ponuku stať sa hlavným ambasádorom zbierky.
Jeho výpoveď, ktorou zbierku podporil, je taká silná a jednoznačná, že by bola škoda nechať ju len vo videu, a tak ju tu, s jeho dovolením, odcitujem od slova do slova. Mimochodom, sú to tak trochu aj jeho noviny, lebo v šesťdesiatych rokoch pracoval v predchodkyni SME, v Smene, kým ho v čistkách po roku 1968 nevyhodili.
