Milé čitateľky, milí čitatelia,
spoločná fotografia, stisk podaných rúk a vyvesené národné zástavy nie sú špeciálnym symbolom zmierenia. Je to rutina zahraničných návštev, ktorá by sa zásadne neodlišovala ani v takom extrémnom prípade, keby juhokórejský prezident stretol severokórejského Kim Čong-una.
Je pravda, že demokratické krajiny si notorických autokratov pozývajú na návštevy čoraz menej a politiku na štyri svetové strany, ako ju charakterizuje Robert Fico, praktizujú skôr národy, ktoré sa samy odkláňajú od demokratických zvyklostí. Takže pozitívne správy sa končia tým, že český prezident sa vôbec stretol so slovenským.
Očakávania, že prvá návšteva Petra Pellegriniho rozpustí hodnotové napätia medzi vládami Slovenska a Česka, nikto ani nemohol myslieť vážne. Boli to frázy pre tlačové správy.
„Názorová odlišnosť v niektorých otázkach nemôže naše skvelé bratské vzťahy ohroziť ani zhoršovať,“ povedal pre istotu Peter Pellegrini. Pod eufemizmom „názorová odlišnosť“ ukryl stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s Putinovou pravou rukou Lavrovom v čase, keď ľudia ako ruský minister patria na sankčné zoznamy. Všetky výzvy na mier sú len lesklým obalom pre presvedčenie, že Ukrajina má ustúpiť Rusku.
Českému prezidentovi a premiérovi nebráni ani jazyková bariéra v tom, aby presne chápali, kde smerujú vyjadrenia predstaviteľov Smeru s celou mečiarovskou tradíciou v štýle „ak nás nechcú na Západe, pôjdeme na východ“. Nie je dôvod sa tváriť, že niečo nepochopili alebo že sú neinformovaní, alebo informovaní nepriateľmi slovenského národa.
Pellegrini a Peter Pavel sa dohodli, že sa budú rozprávať. A že ešte dôležitejšie než reči budú skutky.
Česká republika nie je len bežný pozorovateľ vývoja na Slovensku. Know-how Viktora Orbána na rozloženie demokracie a podmanenia si kritických médií je v tomto regióne vychytený politický artikel. Ani Česko nemusí mať funkčnú imunitu.
Orbán sa dlhodobo spoliehal na to, že napriek ich kritike so západnými partnermi nakoniec vždy nájde nejaký kompromis. Stretne sa s nimi, odfotia sa, občas znesie zaucho s komentárom „Hello dictator“ ako od Jeana-Clauda Junckera, bývalého šéfa Európskej komisie. Domov však pôjde s odkazom pre svojich voličov: vyhrali sme.
Potom jeho propagandistická mašinéria ukáže fotografie, kde si podáva ruky s najmocnejšími v Európe. A jeho volič nikdy neuvidí tie, na ktorých stojí sám.
Pellegrini by mohol presvedčiť medzinárodnú komunitu o svojich demokratických hodnotách len za cenu konfliktu s vládou, keďže vetovanie kontroverzných zákonov by malo práve takú cenovku. A to asi môžeme povedať, že Pellegrini ju nezaplatí.
Rady Smeru susedia nepotrebujú
Úrad vlády Slovenskej republiky sa v deň Pellegriniho návštevy obul do českej polície, že nerieši online zľahčovanie atentátu na premiéra Roberta Fica. Náš kolega z Česka Jindřich Šídlo úradu pripomína, že by bolo fajn overiť si fakty, naučiť sa správne používať názvy a mená a asi si premyslieť, či obdarovaní tieto rady vôbec potrebujú.
„Slovenská vláda, ktorá sa tak zaklína „suverénnou politikou“, má toľko drzosti, že sa odváži kibicovať do práce polície a štátneho zastupiteľstva cudzej krajiny, rovnako dostatočne suverénnej, a hovoriť im, čo a ako majú robiť,“ píše Šídlo.
Čítajte: Rady Smeru nikto nepotrebuje
Drž hubu a nemoralizuj
Národu nemá vládnuť elita, ktorá má vytrénované svoje morálne úsudky, praktizuje empatiu, ale aj sebazaprenie, disciplínu a schopnosť držať svoje vášne na uzde. Hlúposť a amorálnosť už nie sú hendikepom pre vládnutie. Práve naopak, pre mnohých je tuposť a neokrôchanosť priamou linkou do náručia voliča. Preto je dnes poukazovanie na morálne prešľapy považované za elitárstvo. Akási neschopnosť rozumieť národu. Klišé, ktoré diskvalifikuje v politickej komunikácii.
Veď všetci sme len ľudia a politici sú si rovní s najhoršou verziou svojich voličov. Tí sa s nimi neidentifikujú cez vízie alebo morálne kvality, ktoré politika dnes nepotrebuje, ale skôr cez to nízke a blízke. Sme v tej našej závisti a nenávisti akosi spolu.
Čítajte: Drž hubu a nemoralizuj, teraz vládneme my
Lotos a Bueno bude radiť prezidentovi
Z bývalého agenta ŠtB bude poradca prezidenta, bez odporu, lebo veľká časť spoločnosti je k zločinom komunizmu ľahostajná. Veď všetci sa len snažili prežiť. Mohli by o tom hovoriť disidenti, ktorých deti nemohli študovať na univerzitách, Štátna bezpečnosť k nim chodila na pravidelné návštevy. Vo svete, kde platí elementárna slušnosť a pokora, by dotyčný takúto ponuku slušne odmietol so slovami, že on už svoju šancu mal.
Podľa informácií SME, ktoré vyplývajú z archívov Ústavu pamäti národa, Jozef Banáš sledoval slovenských spisovateľov a filmárov a donášal na zahraničných novinárov, ktorí slobodne písali o totalitnom Československu. Kolega Peter Getting zistil, že ŠtB ho neviedla len pod krycím menom Lotos, ako bolo doteraz známe. Objavil sa aj v správach rozviedky, ktorej archívy sú uložené v Prahe, pod krycím menom Bueno.
Čítajte: Banáš má radiť Pellegrinimu o médiách a kultúre. Ako Lotos a Bueno donášal na novinárov a umelcov
Hanbiť sa za Kotlára
Profesor Jozef Šuvada, čestný veľvyslanec Slovenska pre globálne zdravie, musel na Svetovom zdravotníckom zhromaždení na prelome mája a júna vo švajčiarskej Ženeve predniesť stanovisko Slovenska, v ktorom sa krajina ako jediná dištancuje od aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov. Tento postoj vyrobil poslanec za SNS Peter Kotlár, ktorý je z vôle vlády Roberta Fica splnomocnencom pre preverovanie manažovania pandémie.
„Veľmi zle som to vnútorne prežíval, lebo by som poprel všetko, čím som, čo som študoval a na čom som pracoval,“ povedal Šuvada v rozhovore pre SME o svojich pocitoch, keď pred odborníkmi prezentoval postoj, s ktorým odborne nesúhlasil.
V rozhovore s kolegom Jánom Krempaským vysvetľuje aj to, prečo je problematické vyhlásenie Kotlára, že Slovensko si bude samo vyhlasovať pandémiu.
A ešte si skúsme predstaviť frustráciu lekárov, ktorých dnes „reprezentuje“ Kotlár, človek, ktorý svoju odbornosť o pandémii získaval rozcvičovaním postihnutých kĺbov – dôležitá a potrebná skúsenosť –, ale určite neprepisuje roky práce v oblasti virológie, infekčných chorôb, respiračných ochorení. Jeho nominácia má devastačné následky na dôveru lekárov v štát a jeho vôľu riešiť problémy.
Čítajte: Kto fackuje lekárov a čo s tým má Kotlár
Prečo veríte bludom?
Minulý víkend vyšiel v blogovej sekcii denníka SME blog, ktorý pracoval s nepravdivými a neoveriteľnými informáciami a šíril konšpirácie o atentáte na Roberta Fica. Za necelých 48 hodín si naň kliklo takmer 400-tisíc ľudí. Rozhodli sme sa tento blog stiahnuť. Môj zástupca Jakub Filo zároveň vo svojom texte vysvetlil, prečo je mnoho ľudí náchylných podliehať konšpiráciám.
„A je úplne jedno, že ste doteraz nepodľahli konšpiráciám o svetovom sprisahaní, saharskom piesku plnom ťažkých kovov, iluminátmi riadenej pandémii či kontrole ľudí pomocou očkovania. Práve teraz a práve pri atentáte na Roberta Fica sa to môže stať aj nám. Vláda namiesto toho, aby sa tomu pokúsila zamedziť tým, že informácie o zdravotnom stave premiéra by poskytovali lekári, nie minister obrany, vznik takýchto konšpirácií podporuje,“ píše Filo.
Čítajte: Konšpirácie o atentáte sú stále len konšpirácie. Prečo sme náchylní im veriť a ako sa brániť
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
