Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Slovensko mohlo od januára poriadne triediť textil. Lenže ministrom životného prostredia sa stal Tomáš Taraba. Celé to hodil na samosprávy. A hádajte, na čí účet to bude. Na váš.
Čo si predstavíte pod slovným spojením „metodická príručka“? Pre mňa znamená desiatky strán, ktoré presne identifikujú problém a ponúknu úplne konkrétny návod na jeho riešenie. Tak, aby ste si po prečítaní povedali: „Nemáme viac otázok, presne vieme, čo máme robiť, ideme na to.“
V prípade tohto textu je reč o takzvanej metodickej príručke pre obce pri nakladaní s textilom z dielne ministerstva životného prostredia. No naozaj len takzvanej.
Ako ideme triediť textil?
Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa od jeho nástupu do funkcie neustále pýtam, ako teda ideme triediť textil. Pýtal som sa ho v parlamente, cez médiá, interpeloval som ho, našepkával som mu, aby nemohol tvrdiť, že mu nikto neponúkol pomoc.
Tento argument by aj tak neobstál, keďže už pred jeho príchodom na envirorezort tam fungovala pracovná skupina. Od nej mal Taraba podľa mojich informácií predpripravený návrh novely odpadového zákona aj metodiku, o čom by možno vedel, keby sa kobercovým náletom nezbavil vedúcich odborných kapacít.
Od 1. januára 2025 začína plynúť celoeurópska povinnosť triedenia textilu. Slovensko jej ide naproti nepripravené, hoci na poriadnu prípravu bolo dosť času a aj to mohlo odštartovať v ako-tak zodpovedajúcej kvalite.
Nečakal som sám, s čím príde Taraba. Čakali samosprávy, organizácie zodpovednosti výrobcov aj odborná verejnosť. To, čo prišlo, nie je ani odborné, ani nápomocné. Je to chaotické. A krátke.
Ministerstvo životného prostredia zverejnilo spomínanú metodickú príručku, ktorá má... 466 slov. Keď si odmyslíte záhlavie, ministerský mozgový trust bol schopný prísť s jednou stranou textu. Slovom, jedna A4. Na porovnanie, tento komentár má bez titulku a perexu 1034 slov.
Obce, je to na vás
Milé obce, úvodom tejto metodickej príručky vám oznamujeme, že od Nového roka vám pribudne ďalšia povinnosť. Chápeme, že ste s triedením textilu od ministerstva očakávali viac pomoci, no pán minister nemá čas, lebo na futbale rieši Gabčíkovo + Devín + dúhové vlajky. A tak celkovo. Furt dačo, veď ho poznáte.
Zazmluvnite si teda niekoho, kto vám ten textil vyzbiera. Akým spôsobom či v akej frekvencii? To si nejako vyriešte. Nezabudnite si upraviť všeobecne záväzné nariadenia. Čo si do nich napíšete? To si domyslite. Dajte obyvateľstvu cez web vedieť, že textil sa bude triediť. A to, čo vytriedite, započítajte do miery triedenia.
To sa vám však oplatí iba vtedy, ak všetko, čo vytriedite, skončí ako textilný odpad. Nieže dáte vhodné oblečenie opäť do obehu! To by vám pokazilo čísla! Ak to urobíte a dáte textil na ďalšie použitie, potrestáme vás vyššími poplatkami.
Čo je to textil?
Ministerstvo necháva široký priestor na vlastnú interpretáciu. Preto všetci v téme zorientovaní úprimne čakali na spomínanú novelu, ktorá neprišla. Príde? Ľahšiu otázku nemáte?
Slovensko ide triediť textil, pričom nevieme, čo presne to je. Je textil iba oblečenie? Nevedno.
Bude v poriadku, ak budú v triedenom zbere končiť staré koberce? Nie. To však ministerstvo nedefinovalo. A čo staré záclony, zamastené obrusy, priemyselný textil?
Aké vlastne máme ciele triedenia, opätovného použitia a recyklácie? Máme vôbec nejaké? Ak máme, tak kto a ako bude tie ciele vymáhať? Alebo to len ideme pro forma zbierať, aby sme sa hrdinsky pochválili, že máme menej odpadu v čiernych nádobách, no napokon to kvôli babráckej (ne)príprave všetko aj tak skončí na skládke či v spaľovni? Zakázané to nie je, takže...
Zberové spoločnosti budú mať o biznis viac. A keď sa ukáže, aký impotentný celý systém je, už obyvateľov a obyvateľky naozaj nikdy nepresvedčíme, že triedenie má význam.
Fenomén dobrovoľnosti
Okrem toho, že obce budú zbierať odpad z textilu, envirorezort im improvizovanou metodickou príručkou veľkodušne ponúkol možnosť vytvoriť aj doplnkový spôsob zberu textilu vhodného na opätovné použitie. Opäť celé naopak.
Európska smernica kladie opätovné použitie na prvé miesto. Nehovoriac o zákonnej hierarchii odpadového hospodárstva, ktorej prioritami sú predchádzanie vzniku odpadu a príprava na opätovné použitie. Následne recyklácia. Ako môže byť opätovné použitie dobrovoľné, keď je nadradené recyklácii?
Čo myslíte, vyhlásila vláda včas finančné výzvy na podporu budovania, respektíve rozšírenie recyklačných kapacít? Sú alokované finančné prostriedky na vznik „re-use“ centier? Nie. Ak sa chce niektorá organizácia či obec venovať tejto bohumilej činnosti, nech sa páči, na svoj účet.
Všetko zaplatia samosprávy. Presne tak, celý projekt textilného zberu aj s dobrovoľným opätovným použitím sa takto končí na pleciach samospráv. Vláda a špeciálne antiminister Taraba totiž veľmi radi presúvajú zodpovednosť, najmä finančnú, na primátorov, starostky. Medzitým sa k metodickej príručke kriticky vyjadrili Únia miest Slovenska aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Zbierať textil osobitne a nedovoliť, aby skončil na skládke alebo v spaľovni, je maximálne správne a dáva nám to šancu znížiť náš zmesový odpad. To je cieľ Európskej únie, dostať použiteľný textil do obehu, dať mu nový život vďaka oprave, prešitiu, respektíve recyklácii na handry či vlákna.
Problémom však nie je Únia. Problémom je Taraba a spôsob, ako to celé odflákol, pretože mu na životnom prostredí nezáleží.
Neschopnosť ministra vytvoriť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za textil tak, aby znášali náklady na triedenie, zber a zhodnotenie, je dôvodom, prečo zber textilu nakoniec zaťaží vaše peňaženky, milí občania a občianky.
Znečisťovateľ (ne)platí
Dnes bežne na slovenských uliciach vidíte kontajnery určené na charitatívny zber oblečenia. Ich cieľom je spomínané opätovné použitie oblečenia. Tieto nádoby neslúžia na zber odpadu, hoci to tak často vyzerá.
Ministerstvo nekomunikuje so spoločnosťami, ktoré tento zber zabezpečujú, a nekomunikuje ani so zástupcami najväčších výrobcov. Aj keď sa spojili a chcú spolupracovať, súčasné vedenie envirorezortu ich ignoruje.
Charitatívne zbery budú pre zanedbanú až nulovú osvetu čeliť tomu, že im v kontajneroch bude čoraz viac končiť odpadový textil, ktorý dnes ľudia hádžu do komunálneho odpadu. Výrobcovia ostanú v hmle, pretože rozšírená zodpovednosť, ako ju poznáme napríklad pri obaloch, je v nedohľadne.
Systém bude neudržateľný a samosprávy demotivované. Taraba sa bude falošne tváriť, že svoju prácu urobil. A celé sa to napokon možno skončí ďalším infringementom z Európskej komisie. Ako keby sme ich mali málo. Kým však naň príde rad, ministerstvo bude viesť niekto iný.
A znovu bude na troskách fušerskej roboty vznikať niečo nové, azda konečne kvalitné, čo už v podstate dávno mohlo byť. Namiesto toho sa krútime v bludnom kruhu zanedbaných povinností a premrhaných príležitostí.
Keď píšem o cirkulárnej ekonomike, nemám na mysli práve tento kruh.
