Je stredná Európa viac ako len štrúdľa? (píše Ivan Korčok)

Autor je bývalý minister zahraničných vecí

Na pražskej konferencii slovenského Globsecu som sa zúčastnil na diskusii o strednej Európe. Moderátor hneď na úvod spôsobil rozruch, keď sa nás spýtal na geografické vymedzenie strednej Európy a ponúkol takéto zaujímavé alternatívy: stredná Európa je Visegrád, alebo V4 plus Rakúsko a Nemecko, alebo stredná Európa je všade tam, kde sa v kaviarni ponúka štrúdľa. Zaznelo ešte jedno vymedzenie, kunderovské, ktoré hovorí o tragédii strednej Európy v rovnomennej eseji z roku 1984 (k nemu sa v tomto texte ešte vrátim).

Politická identita strednej Európy?

Pre pragmatického politika môže byť takéto filozofovanie, samozrejme, vnímané ako intelektuálny rozmar, ktorý nedáva žiadnu odpoveď na praktické problémy strednej Európy. Celkom to tak však nie je, pretože koncept strednej Európy sa mnohí politici, aj u nás doma, snažia promovať tak, že stredná Európa je viac ako len geograficko-kultúrno-historický priestor.

Základnou otázkou je, či dnes existuje stredná Európa v zmysle politickom a či sa dá na ňom stavať tak, aby vplyv tohto priestoru napríklad v EÚ bol väčší – aby nás skrátka bolo viac počuť.

Toto vždy dobre znie, veď kto by nechcel byť viac počutý a videný. Ja však dlhodobo tvrdím, že pokusy o vytváranie politickej identity strednej Európy, akéhosi kompaktného bloku so spoločným hlasom, idú aj pôjdu do slepej uličky.

Nespochybňujem, že na strednú Európu sa viažu dôležité oblasti, ktoré treba zveľaďovať, napríklad pri budovaní dopravnej či energickej infraštruktúry. Významné je, že momentálne sa stredná Európa stala „center of gravity“, teda ťažiskom európskeho diania.

Nepodliehajme však ilúzii, že by stredná Európa mala odrazu tento význam sama osebe. Je to len a len „vďaka“ tragickým okolnostiam, keďže sa tu následkom ruskej agresie proti Ukrajine odohráva dejinný zlom s dosahom na osud celého kontinentu. Tu však tkvie dnešný problém strednej Európy.

Práve v jej srdci, vo V4, dnes pre postoj Maďarska a Slovenska k Ukrajine prebieha najhlbšia deliaca línia v celej Európe. Milan Kundera za tragédiu strednej Európy v roku 1984 považoval to, že sa kultúra vytratila zo západnej Európy, čo vyvolalo dezilúziu u Stredoeurópanov, ktorí vtedy prišli na Západ.

Zuzana Kepplová vo svojom výbornom článku v roku 2018 Čo je teda tragédiou strednej Európy správne pripomenula, že aj u Kunderu dnes mnohí nachádzajú inšpiráciu pre heslá o tom, že stredná Európa je tá pravá, skutoční Európania prežili len v strednej Európe a že stredná Európa má akúsi misijnú úlohu ochrany tradičných hodnôt proti kultúrne vyprázdnenému Západu.

Tu sa mi v roku 2024 žiada dodať, že sme svedkami ďalšej tragédie strednej Európy. Je ňou to, že priamo z jej srdca, od slovensko-maďarského tandemu, vychádza politika appeasementu voči imperiálnemu Rusku. Dôsledky pre týchto dvoch páchateľov a ich krajiny budú väčšie ako pre Ukrajinu samotnú. Navyše, keby niekto chcel V4 uviesť do klinickej smrti, urobil by to presne tak, ako to teraz robí Budapešť a Bratislava. Toto sú hrobári V4.

Neprehliadnime ani to, že vo Varšave si dnes oprávnene kladú naliehavú otázku o hodnote a zmysle spolupráce vo V4, keďže si premiéri Maďarska a Slovenska viac rozumejú s ruským prezidentom ako s Donaldom Tuskom. Nečudujme sa teda, ak sa Poľsko bude čoraz viac pozerať na Západ ako na stred Európy. Bratislava a Budapešť robia fakticky všetko pre to, aby V4 zbavili svojej najsilnejšej karty, nášho severného suseda.

Poľsko na rozdiel od našej okresnej ligy, slovensko-maďarskej, hrá už dnes najvyššiu európsku ligu. Vo vzduchu visí naliehavá otázka, ako ho vlastne my na Slovensku v tomto kontexte vnímame.

Je to ešte náš najbližší partner a spojenec? Alebo je to už len zmilitarizovaný jastrab, ktorý provokuje mierumilovné Rusko, a preto s ním nechceme mať nič spoločné? Prípadne nás zaujme už len vtedy, keď je tam vedená najsvätejšia vojna – o potraty?

Čo s tým?

Dá sa niečo v klinicky mŕtvom Visegráde, vôbec niečo robiť? So súčasnými vládami Slovenska a Maďarska sotva, ale, aj v kontexte stredoeurópskych úvah, čo tak dať do popredia to, čo je pravou podstatou a tmelom nášho priestoru? Mám na mysli začať Visegrád pred Európou a svetom „poľudšťovať“ a z asertívnej politickej podoby ho prezentovať ako priestor kultúrny.

V4 predsa nemusí byť len vtedy, keď sme na barikáde odporu proti Bruselu, ale môže svoju, verím, že len dočasnú paralýzu prečkať napríklad spoločnou kultúrnou produkciou na európskych pódiách. Prihovorme sa tým, čím sme na prvom mieste.

Trochu ma síce mrazí pri predstave, že by za Slovensko mala takúto kultúrnu ofenzívu v rukách pani ministerka kultúry, ale som si istý, že by to v Prahe, Budapešti a Varšave upratali do nejakej znesiteľnej podoby. Riskantné, ale za pokus to stojí. Veď umelcov máme skvelých, je ich plné SND, žnú úspechy po celom svete, a keď k tomu dodáme výbornú slovenskú štrúdľu, tak sme urobili veľký krok k záchrane Visegrádu.