Autor je riaditeľ Amnesty International Maďarsko
Posledné dva mesiace žijem v štáte Európskej únie, ktorý mi bráni verejne prejavovať, kto som a koho milujem. V krajine, ktorá urobila ďalší krok v obmedzovaní slobody prejavu a práva na zhromažďovanie – práv, ktoré by mali byť základnými. Roky som žil na mieste, kde sa nás snažia zastrašovať a vymazať z verejného života. Za posledné dva mesiace sa tento trend ešte vystupňoval.
Osemnásteho marca 2025 maďarský parlament prijal ďalšie opatrenie na obmedzenie základných práv. Maďarský parlament prijal novelu ústavy, ktorá fakticky zakazuje budapeštiansky Pride. Maďarské orgány sa tak už neuspokojujú s obmedzovaním práv LGBTQIA+ komunity, ale snažia sa ju úplne vymazať z verejného priestoru.
Miesto spoločného odporu
Tridsať rokov je budapeštiansky Pride symbolom viditeľnosti, solidarity a slobody v spoločnosti, kde ľudia z LGBTQIA+ komunity čelia čoraz väčšej marginalizácii. Sledoval som, ako sa Pride vyvinul do podoby najväčšej demonštrácie proti premiérovi Viktorovi Orbánovi. Odkedy sa Viktor Orbán dostal k moci a začal obmedzovať ochranu ľudských práv, Pride sa stal priestorom, kde sa každoročne zjednocujú rôzne organizácie, aby protestovali. Stalo sa z neho miesto spoločného odporu.
Tento rok sa však Maďarsko pokúsilo tento hlas umlčať. Zmenou zákona o slobode zhromažďovania maďarský parlament teraz umožňuje zákaz akéhokoľvek zhromaždenia, ktoré sa považuje „za odporujúce morálnemu vývoju maloletých“.
Za jediný deň – návrh predložili 17. marca a schválili 18. marca – parlament radikálne obmedzil základné práva. Prijal vágne formulácie priamo prevzaté z ruského zákona o „propagácii homosexuality“ z roku 2013, ktoré umožňujú svojvoľnú cenzúru akýchkoľvek pochodov na podporu práv LGBTQIA+ osôb vrátane pokojných demonštrácií, ako je Pride.
Zákon, ktorý prešiel 136 hlasmi, dokonca povoľuje použitie technológie rozpoznávania tváre na identifikáciu účastníctva zakázaných podujatí. To predstavuje vážnu hrozbu pre súkromie a vyvoláva strach. Zákon tiež ukladá pokuty až do výšky 500 eur. To je nemalá suma, keďže minimálna mesačná mzda v Maďarsku je 707 eur a inflácia patrí medzi najvyššie v Európe.
Okrem toho organizátorom zakázaných podujatí hrozí trestné stíhanie a až jeden rok väzenia. Nová legislatíva tiež rozširuje okolnosti, za ktorých môže polícia rozpustiť vopred ohlásené zhromaždenia. V predvečer 30. výročia Budapeštianskeho Pride tento škodlivý zákaz posúva krajinu o tri desaťročia späť.
Cynický politický kalkul
Nejde o ojedinelý jav, ale o koherentnú a zámernú politickú stratégiu. Sledujem to už roky. Viktor Orbán pomaly a systematicky likviduje záruky ľudských práv v krajine. Sloboda tlače je ohrozená, súdnictvo oslabené, nezávislé mimovládne organizácie čelia prenasledovaniu.
A od roku 2020 sa cielené útoky na práva LGBTQIA+ ľudí prejavujú v podobe čoraz prísnejších zákonov. Maďarské úrady prijali zákaz právneho uznania rodu transrodových osôb, vymazali sexuálne a rodové menšiny z veľkej časti verejného života vrátane škôl a filmov vysielaných v denných televíznych programoch, zakázali adopciu detí párom rovnakého pohlavia a zmenili ústavu tak, aby rodina bola definovaná výlučne ako „zväzok muža a ženy“.
Táto séria nepriateľských zákonov nemá len ideologický charakter – ide o cynický politický kalkul. Obetovaním kvír ľudí vláda odvádza pozornosť od ekonomických ťažkostí a potláča nesúhlasné názory. V tomto kontexte sa zákaz pochodov Pride stáva silným symbolickým gestom. Upiera celej komunite právo na verejnú existenciu, právo na hrdosť a právo požadovať rovnosť.
Na uliciach Budapešti sa Pride stal okamihom nádeje – priestorom, kam sme mohli chodiť bez toho, aby sme sa museli skrývať. Vláda ho teraz označila za „nezákonnú provokáciu“. Nádej však nie je možné tak ľahko vymazať. A 28. júna tohto roku majú Maďari v pláne pochodovať.
Kedy konečne zasiahne Európska únia? A čo Slovensko?
