Rado Sloboda je riaditeľ Amnesty International Slovensko
Martin Macko je organizátor Dúhového Pridu Bratislava
Vero Moňok je organizátor Pride Košice
Milan Zvada je organizátor Pride Banská Bystrica
V texte Maďarsko zakázalo budapeštiansky Pride riaditeľ Amnesty International Maďarsko David Víg píše o faktickom zákaze budapeštianskeho pochodu Pride: „Maďarské orgány sa už neuspokojujú s obmedzovaním práv LGBTQIA+ komunity, ale snažia sa ju úplne vymazať z verejného priestoru.“
V reakcii na tento útok na základné práva európska komisárka pre rovnosť Hadja Lahbib napísala na sociálnych sieťach: „Každý by mal mať právo byť tým, kým je, žiť a milovať slobodne. Právo na pokojné zhromažďovanie je základným právom, ktoré musí platiť v celej Európskej únii. Stojíme za LGBTI+ komunitou v Maďarsku a vo všetkých členských štátoch.“
Európska komisia zatiaľ nereagovala
Táto obrana základných práv sa teraz musí pretaviť do konkrétnych činov. Európska únia sa už nemôže uspokojiť s vyhláseniami. Aj členské štáty musia nahlas a jasne vyjadriť svoj postoj. Situácia je totiž naliehavá.
Maďarská polícia už stihla novú legislatívu využiť. Zakázala menší pochod na podporu práv kvír ľudí, ktorý sa mal odohrať 1. júna. V reakcii na to päť maďarských ľudskoprávnych organizácií vrátane Amnesty Maďarsko napadlo zákon na súde.
Európska komisia musí konať rýchlo. Nástroje na to má. Môže čo najskôr požiadať Európsky súdny dvor o prijatie predbežných opatrení, pokračovať v prebiehajúcom konaní vo veci porušenia právnych predpisov proti Maďarsku alebo začať nové konanie vo veci porušenia právnych predpisov zamerané na tento nový balík zmien a doplnení.
Komisia zatiaľ nezareagovala. V najnovšom balíku opatrení na presadenie dodržiavania práv chýba ochrana práva na pokojné zhromažďovanie, čo predstavuje závažný nedostatok.
Okrem toho článok 7 Zmluvy o Európskej únii umožňuje v prípade vážneho porušenia spoločných hodnôt zo strany členského štátu uvalenie sankcií. Tento mechanizmus sa voči Maďarsku aktivoval v roku 2018, ale naďalej zostáva pozastavený. Je čas prelomiť túto patovú situáciu.
Nesmieme zostať ticho
Zákaz Pride totiž nie je len o Maďarsku. Je desivým varovaním pre nás na Slovensku. Koľko bude trvať, kým sa naša vládna garnitúra inšpiruje južnými susedmi a zakáže festivaly hrdosti aj u nás? Už dnes nie sú hanebné útoky na ľudské práva kvír ľudí cudzie ani slovenským politikom.
Sledujeme snahy zaviesť cenzúru a vymazať LGBTI+ ľudí, ich rodiny a históriu tým, že sa o nich zakážu akékoľvek diskusie na školách.
Zákon o rodine, ktorý v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa vôbec neuznáva existenciu dúhových rodín, a ústavná definícia manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou zjavne nestačia, a tak sa politici pokúšajú zabetónovať nerovnosť a útlak kvír ľudí do ústavy aj ďalšími zmenami, aby čo najviac zničili nádej na dosiahnutie rovnosti kvír ľudí na Slovensku. Týmto odvracajú pozornosť od svojich zlyhaní pri riadení štátu.
Slovenská solidarita a podpora pre ľudí v Maďarsku je dnes kľúčová. Nesmieme zostať ticho. Sme súčasťou jedného zápasu, za ľudské práva, za rovnosť.
V stávke je tiež samotná idea toho, čo znamená byť súčasťou Európskej únie. Môžeme akceptovať, že členský štát zakáže pokojný pochod pod falošnou zámienkou, že „kazí mládež“? Môžeme mlčať tvárou v tvár autoritárskemu prepisovaniu práva na protest a práva byť tým, kým sme? Myslíme si, že nie.
Ako obrancovia a obrankyne ľudských práv budeme naďalej pochodovať a brániť ľudské práva kvír ľudí v Maďarsku aj na Slovensku. Pride totiž nie je provokácia, ale prejav dôstojnosti. Ustúpiť by znamenalo prijať, že rovnosť je podmienená.
V Budapešti aj napriek zastrašovaniu existujú ľudia, ktorí zostávajú hrdí a pochodujú s hrdosťou. Európa vrátane Slovenska by mala stáť po ich boku.
