Milé čitateľky, milí čitatelia,
mnohé umelecké diela, aj tie najvzácnejšie, sa občas presúvajú z jednej galérie do druhej. Existujú na to pravidlá a aj odborníci, ktorí takýto prevoz zabezpečujú. Pripusťme, že samotné presunutie busty od Donatella z Levoče do inej galérie nemusí byť nevyhnutne škandál. Ale to, že sa v presune busty angažoval Lukáš Machala a ako to urobil, okamžite vzbudilo podozrenie.
Prečo? Z titulu svojej pozície je Machala len obyčajný úradník, ktorý by mal slúžiť kultúrnej obci. Správa sa však, akoby mal vládnuť nad divadlami, galériami a všetkými predstaviteľmi kultúry. Komunistický funkcionár, súdruh a cenzor v jednom. Dokonca potom, ako v sprievode kukláčov premiestnil bustu od Donatella, je už aj zberateľ a reštaurátor.
Ako správny úradníček Roberta Fica si ťuká na čelo, keď sa ho médiá a kultúrna obec pýtajú, prečo a kde zobral bustu. Nikoho do toho nič, odkazuje.
Dokonca kameramanovi lokálnej televízie TV Levoča, ktorý si celý akt nakrútil, zakázal čokoľvek zverejňovať. Keď mi kolegyňa z Korzára hlásila túto správu, inštinktívne som sa opýtala, či je to nejaká ministerstvom platená televízia. Nie je. Ako televízia vysvetlila denníku Korzár, v tom čase boli náhodou blízko múzea, a tak urobili to, čo je prácou novinára.
V prvom rade, Machala nemá právomoc žiadnemu médiu nič zakazovať. Takže televízia môže pokojne uverejniť svoje video, keďže o prevoze už celý národ vie. Práve vďaka prítomnosti Machalu.
Machala si tento svoj cenzorský inštinkt dlhodobo pestuje a zrejme ním obšťastňuje nielen kameramana z levočskej televízie. Tento človek je zároveň členom Rady STVR, ktorá vyberala generálnu riaditeľku verejnoprávnej televízie.
Práve v čase, keď ľudia ako Machala majú možnosť zasahovať do mediálnej legislatívy alebo komunikujú v mene moci s novinármi, vydavateľmi či vlastníkmi médií, je nesmierne dôležité, aby vedenie médií dostatočne chránilo svojich novinárov. Aby ešte slobodné a nezávislé médiá dokázali odolávať: či už najprimitívnejším zásahom typu Machalove embargá, alebo plazivejším, ale o to nebezpečnejším ekonomickým tlakom, o aké sa už vláda pokúsila voči Markíze.
Markíza je jedna z najdôležitejších bášt v oblasti televíznych vysielateľov, zastáva podobnú rolu ako RTL Klub v Maďarsku. Práve preto nedávny odkaz manažmentu vlastným novinárom v zmysle, že ak sa vám nepáči naše obsahové smerovanie, hľadajte si uplatnenie inde, neznie len arogantne, ale odráža aj nepochopenie roly, ktorú spravodajstvo Markízy momentálne zastáva.
„Zamestnanci, ktorí sa s obsahovým smerovaním nestotožňujú, majú možnosť hľadať uplatnenie v médiách, ktoré sú v súlade s ich presvedčením. Prípadne sa môžu realizovať v inštitúciách, kde je vyjadrovanie osobných názorov na spoločenské dianie kompatibilné s ich profesijnou rolou a nie je v rozpore so statusom televíznej osobnosti,“ napísal manažment.
Novinári sa vyjadrujú k spoločenskému dianiu. Áno, vyjadrujú sa aj k slobode médií - dokonca je to ich spoločenská povinnosť. Samozrejme, televízia sa môže chcieť sústreďovať na zábavu, je to autonómne rozhodnutie každého investora alebo manažmentu. Ak je však cenou oslabovanie novinárskej komunity, tak je možné, že veľká časť spoločnosti už nebude mať chuť sledovať akúkoľvek zábavu.
Moji kolegovia Soňa Jánošová, Michal Dudoň a Lenka Haníková z Korzára pre vás napísali viacero textov o presune vzácnej busty.
Čítajte: Machala v sprievode komanda odviezol Donatellovu sochu. Poprel, že by ju chcel ukradnúť
Čítajte: Televízia čaká, kým jej Šimkovičovej rezort dovolí zverejniť presun busty
Úplatkár v centrálnej banke
Premiér, ktorý navštevuje vojnového zločinca, guvernér Národnej banky odsúdený za korupciu, ministerka z dezinformačného kanála, ministri vydierači, ktorí dostali pozície, aby nezložili vládu – toto je tvár Ficovej suverénnej politiky. A presne takúto tvár vidia aj európski partneri Slovenska.
Odsúdenie Petra Kažimíra za úplatkárstvo len dopĺňa profil tejto vlády a prehlbuje hanbu, ktorú týždenne umocňuje v zahraničí. A to aj vtedy, ak je to zatiaľ len rozhodnutie prvostupňového súdu.
Kažimír možno rátal s tým, že sa zaradí medzi Ficových „politických väzňov“, ktorých vraj chcela predchádzajúca vládna moc pozatvárať a zlikvidovať. Sudca mu tieto nádeje rozfúkol, keď sa na prípad začal pozerať ako na podplácanie v súvislosti s európskymi peniazmi. Vďaka európskemu tlaku rozkrádanie peňazí európskych daňovníkov nemôže byť tak ľahko premlčané ako naše suverénne slovenské podplácanie.
Čítajte: Prípad Kažimíra ukázal: Hlas a Smer spája slepota na korupciu
Kažimír: ja nikam neodchádzam
Peter Kažimír napriek odsudzujúcemu rozsudku nemieni odísť zo svojej pozície. Kolegyňa Daniela Hajčáková pre vás vysvetlí, či sa môže Kažimír uchádzať o najvyšší post v národnej banke aj na ďalšie volebné obdobie, či je možné ho odvolať a či ho podrží koalícia.
Čítajte: Kažimír nemieni odísť ani po verdikte o korupcii. Ako je to možné?
Kolegyňa Nataša Holinová zas vysvetľuje, prečo je prirovnávať Petra Kažimíra k Milade Horákovej viac než absurdné, je to nehorázne.
Čítajte: Šutaj Eštok papagájuje, čo červená knižka káže
Čo sme sa dozvedeli o stave republiky a prezidenta
Je dôležité, že prezident pripomenul Robertovi Ficovi, že Západ nie je len jednou zo štyroch svetových strán, ale je pre nás najdôležitejší. Môžeme mu zatlieskať aj pre štatistiku, na ktorú náruživí návštevníci Moskvy často zabúdajú: 89 percent všetkých investícií prichádza na Slovensko z Európskej únie a 78 percent celého slovenského vývozu smeruje do členských štátov Únie.
Lenže Pellegrini chce hovoriť o Západe tak, že len povrchne spomenie vojnu na Ukrajine, že nepomenuje otvorene, čo narúša dôveru medzi Západom a Slovenskom. A to sa naozaj nedá. Nemôžeme hovoriť o našich spojencoch bez toho, aby sme pomenovali, kto im každou návštevou Vladimira Putina vráža nôž do chrbta.
Čítajte: Pellegrini varuje pred nenávisťou, ale Fica sa bojí menovať
Kolega Michal Katuška pre vás zhrnul najdôležitejšie momenty správy o stave republiky, ktorú Peter Pellegrini predniesol prvýkrát.
Čítajte: Prezident prvýkrát pred poslancami: Dvakrát mu tlieskala opozícia, raz koalícia
Kolegyňa Jana Krescanko Dibáková sa ma v Aréne pýtala na prezidentov prejav a na to, či prezident dokázal identifikovať najdôležitejšie problémy štátu.
Pozerajte: Šéfredaktorka v Aréne: Prezident v prejave dobre nahmatal problém, ale zastal na polceste
Ako vyzerajú falošné penzióny?
Denník SME sa rozhodol navštíviť niektoré penzióny, ktoré dostali dotácie cez spornú „penziónovú výzvu“ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Kolegovia Jakub Filo, Marek Moravčík a kolegyňa Katarína Gécziová na základe registra PPA, údajov z katastra a satelitných snímok analyzovali všetkých 109 pridelených dotácií, v rámci ktorých PPA vyplatila žiadateľom 60 miliónov eur.
Najmenej v pätnástich prípadoch peniaze vôbec nešli na deklarovaný účel. Viaceré z nich – v Komárne, v Častej či v Starom Smokovci - navštívili reportéri osobne.
Čítajte: Kauza falošných penziónov: Nielen ľudia okolo Bödöra. Dotácie na domy využili viacerí
Kolegyňa Krescanko Dibáková sa rozprávala aj s českým poslancom EP Tomášom Zdechovským, vedúcim misie Európskeho parlamentu, ktorá na Slovensku kontroluje eurofondy, o míňaní na haciendy, ale aj o dôsledkoch našej trestnej legislatívy.
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- Poliak sa rozhodol podnikať na Slovensku, dnes dlhuje 18 miliónov eur
- Viac dostanú penzisti, rodičia aj nezamestnaní. Dávky od štátu sa budú zvyšovať
- Útoku na kataster odolala len Ficova ctiteľka. Štát jej platí drahého advokáta
Ďakujem, že čítate môj newsletter, vážim si to. Ak ho chcete dostávať priamo do vášho mailboxu, prihlásiť sa môžete tu.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
