nožovaním videokaziet, CD-nosičov a počítačových programov (pozri Kultúra slova, 1996), pribudol ďalší významový odtienok. Predsa len nelegálne mechanicky kopírovať nosiče na technickom zariadení a prekladať päťsto strán textu, ktorého originál je bežne dostupný, je niečo iné. Autorské práva sú však v jednom aj v druhom prípade dotknuté, a tak sa na prekladateľov pirátov zaútočilo, niekde ostrejšie, inde jemnejšie.
V rámci záverečných fanfár potterománie sa v mnohých jazykoch „zviditeľnilo“ slovné spojenie „pirátsky preklad“. K novému významu adjektíva „pirátsky“, ktorý sa v slovenčine zachytil približne v polovici deväťdesiatych rokov v súvislosti s nelegálnym rozmnožovaním videokaziet, CD-nosičov a počítačových programov (pozri Kultúra slova, 1996), pribudol ďalší významový odtienok. Predsa len nelegálne mechanicky kopírovať nosiče na technickom zariadení a prekladať päťsto strán textu, ktorého originál je bežne dostupný, je niečo iné. Autorské práva sú však v jednom aj v druhom prípade dotknuté, a tak sa na prekladateľov pirátov zaútočilo, niekde ostrejšie, inde jemnejšie.
Fakt je, že približne tak rýchlo, ako vznikali internetové preklady (podľa správ v Číne už na tretí deň po oficiálnom uvedení originálu na trh), menili sa aj slovné spojenia, ktorými sa tento skutok v médiách hodnotil. U nás odzneli tieto výrazy – „nelegálny preklad“ (v rozpore so zákonom), „neautorizovaný preklad“ (bez súhlasu autora), „neoficiálna verzia prekladu“ (mimo oficiálneho vydavateľstva), „amatérsky preklad“ (robený iba zo záujmu ako koníček, ale aj neprofesionálny) a nakoniec „fanúšikovský“ (urobený z obdivu, na podporu a pod.).
