Platí nepísané pravidlo, že v dobrom a drahom hoteli, kde radi nocujú Japonci, je aj dobrá japonská reštaurácia. „Ale ako sa tá reštaurácia volá a ktorý je to hotel?“ pýtal sa ma ten muž. Zamyslel som sa a sľúbil som, že mu odpoviem v esemeske.
Keď som v cudzine, nechcem jesť v japonskej reštaurácii. Ja beriem japonskú kuchyňu ako niečo, čo neodmysliteľne patrí k mojej návšteve Japonska, a keď už mám na niečo naozaj neodolateľnú chuť, uvarím si to tu na Slovensku sám. Takže moje informácie o japonských reštauráciách sú chabé, hoci som Japonec. No ale sľúbil som odpoveď - a našiel som ju na internete. Zistil som, že vo Viedni a jej okolí je asi 100 reštaurácií, v ktorých podávajú japonské jedlá. Z nich však celých 90 percent nemá majiteľa, ba dokonca ani kuchára Japonca. Starostlivo som teda vybral tri najlepšie (jedna z nich bola v hoteli) a poslal tú esemesku.
Porovnajme si to s pizzeriami. Všade na svete fungujú aj také pizzerie, ktoré neprevádzkujú Taliani a nikto neskúma, či je kuchár Talian. Keď raz zákazníkom tamojšia pizza chutí, všetko je v poriadku. Len neviem, čo si o takej talianskej kuchyni myslia Taliani.
Japonská kuchyňa je teraz v móde, majitelia a kuchári chcú na tomto trende zarobiť, otvárajú teda japonské reštaurácie, často bez hlbšej znalosti japonskej stravovacej kultúry. Takíto podnikatelia najprv vytvoria „japonskú atmosféru“ použitím akože japonských dekorácií, zložením jedálnička a nasadením personálu ázijského vzhľadu. My Japonci sa pozeráme znechutene na to, ako potom za japonské vydávajú jedlá, ktoré majú od skutočnej japonskej kuchyne veľmi ďaleko. Pritom to ponúkajú strašne draho a navyše európski zákazníci veria, že to čo jedia, je japonská kuchyňa.
