Jana Horváthová, o ktorej bola reč vo fejtóne Väznili aj deti, mi dovolila uverejniť niekoľko odsekov z denníka, ktorý si písala štrnásťročná, v čase, keď boli jej rodičia už dva roky vo väzení, ale proces s jej otcom sa ešte iba pripravoval:
„Dnes je piatok, 5. decembra 1952... Včera som šla spať o pol 1 hod. Hneď zo školy som išla k Pavle Šuľanovej. Chudáci, musia sa vysťahovať do jednej zapadnutej dediny pri Košiciach. A prečo? Pretože majú veľmi peknú vilu. To je dnes dostatočný dôvod, aby človeka prenasledovali. Aj my máme obavy (dúfam neoprávnene), že sa budeme musieť tiež vysťahovať z Bratislavy. Kolujú totižto mnohé poplašné správy. Notabene máme strach, aby nám, keď bude po procese s tatíčkom, nezobrali veci. Chceme si všetky cennejšie odniesť k známym. Svoj porcelán z vitrínky som už zabalila včera. Teraz rozmýšľame so starou mamou, či si mám zabaliť aj niektoré šaty.
Včera bol u nás Ferko. Tak som sa mu potešila. Rozprával nám mnoho noviniek. Bašťovanský sa otrávil. Asi ešte traja spáchali samovraždu. Teraz je to na dennom poriadku. Hovorí sa, že proces s oteckom a tzv. buržoáznymi nacionalistami bude až po Vianociach, hoci mal byť tento týždeň. Tak sme sa tešili, že budeme tieto Vianoce aspoň s mamičkou. Veď uvidíme! Vie človek, čo mu prinesie nový deň??
