Miro Čársky nám vo svojom stĺpčeku podkúril. Tentoraz rovno pod zadkom. V skratke: autor nám rozpráva príbeh, ako si uvedomil, že kedysi vnímal veci ako konzument, kým medzičasom sa prerodil a „zaradil sa medzi tých, čo veci aj robia“.
Preto už vie, že výstrahy ako “Pozor! Čerstvo natreté!“ sa nepíšu preto, aby nebodaj ochránili ľudí, prípadne ich oblečenie, ale „prácu tých, ktorí to robili... Ak by nám niekto vošiel na čerstvo nalakované schody, tak by som ho prerazil a dolámal mu nohy...
Takže, prosím vás, ľudia, pochopte už konečne, že nejde o vaše zababrané nohavice!“ Vždy ma vedeli prekvapiť ľudia, ktorí mali obrovský rešpekt a úctu k svojej vlastnej práci (rozumej teda vlastnej osobe), ale práca druhých (a druhé osoby) pre nich neznamenala nič.
