O niekoľko dní budú poslanci Národnej rady opakovane hlasovať pri voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Hlasovanie sa zopakuje pre rozhodnutie senátu Ústavného súdu o tajnej voľbe, ktoré sa nedá nazvať inak ako zlomyseľnou fraškou a výsmechom zdravému rozumu.
Čo iné sa však dalo čakať od senátu, ktorého jeden člen takmer dva roky, evidentne na politickú objednávku minulej vlády, „sušil“ v šuplíku vyvlastňovací zákon, a druhý, bývalý poslanec, ktorý okrem toho, že so svojimi spolustraníkmi z HZDS vyhadzoval z parlamentu poslanca proti jeho vôli, už ako sudca Ústavného súdu rozhodoval o podaní, ktoré sám ešte ako poslanec aj podpísal (išlo o takzvaný interrupčný zákon), čo bol pre slovenskú ústavnosť škandál takmer kozmických rozmerov.
Trnkov uzol
O politickom pozadí rozhodnutia Brňákovho senátu a vetovania prezidentom Ivanom Gašparovičom zavedenia verejnej voľby kandidáta na generálneho prokurátora niet dnes najmenšej pochybnosti a je dobre známe aj „name of the game“ – možnosť pádu vlády.
Toto je ten uzol, ktorý sa pokúšajú upliesť spolu bývalý prokurátor Dobroslav Trnka, líder opozície Robert Fico, prezident Ivan Gašparovič, niektorí príčinliví sudcovia Ústavného súdu a anonymná šestica koaličných poslancov so zradnými motívmi. Existuje však jedna osoba, ktorá môže rozťať tento pochybný uzol alebo vopred zmariť nechutné divadlo, aktéri ktorého si už dnes nádejne mädlia ruky. Touto osobou je premiérka Iveta Radičová.
Jej rozhodnutie podmieniť svoje zotrvanie vo funkcii nezvolením Dobroslava Trnku bolo v novembri 2010 (a je aj dnes) autentické, úprimné a pochopiteľné. Problematický výkon funkcie vyvolával množstvo otáznikov nad Trnkovou kandidatúrou, ale to, čo bývalý generálny prokurátor predviedol po svojom opätovnom nezvolení (hanebné osobné útoky na premiérku a niektorých poslancov), ho absolútne diskvalifikovalo na ďalšie kandidovanie.
To si však nemyslia Robert Fico a Ivan Gašparovič, ktorí netrpezlivo čakajú, že premiérka splní svoj sľub a vláda padne. Je však na Ivete Radičovej, aby jedným jediným vyhlásením prekazila politický orgazmus, tak túžobne očakávaný jej neférovými súpermi.
Krajina by to prežila
Áno, prípadné zvolenie Trnku by bolo riadnym úderom princípom spravodlivosti a skomplikovalo by trend na očistu verejného života. Bolo by však jediným takýmto úderom, pričom natoľko silným, aby preň mala padnúť celá vláda?
Bol by Trnka jediným človekom, diskvalifikovaným na plnenie ústavnej funkcie, ktorý napriek všetkému takúto funkciu dnes vykonáva? Krajina, v ktorej na čele súdnictva stojí osoba s preukázateľnými kontaktmi na mafiánske kruhy, krajina na čele ktorej stojí človek, diskvalifikovaný byť ústavným činiteľom ešte skôr, než bol do najvyššej funkcie zvolený, by určite prežila ďalšiu takúto osobu aj na čele prokuratúry.
