iálne štúdium pre žiakov pred prijímačkami. Ľutujem ju, veď práve toto leto mnohí Japonci využili na cestovanie do zámoria.
Japonsko je ostrov, preto namiesto cestovania „do zahraničia“ my vždy cestujeme „do zámoria“. Americký dolár je už nejaký čas oslabený, a to spôsobuje silný japonský jen. V auguste bol dolár rekordne nízky, keď predstavoval 75,95 jenu.
Mnohí investori sa zbavili bezcenných dolárov a nakúpili japonské jeny, pretože sa nazdávajú, že sú bezpečnejšou menou. Skrátka, všetci chcú jen, takže jeho hodnota rastie. Obyčajní Japonci však túto charakteristiku jenu ako bezpečnej meny vnímajú s rozpakmi vzhľadom na to, že krajinu v marci postihla obrovská katastrofa.
Japonci totiž cítia už zopár rokov silnú recesiu. Napriek všetkému zo silného jenu a slabého dolára čerpajú výhody, a tak mnohí japonskí dovolenkári cestujú do Ameriky - najmä na Havaj a na ostrovy Guam a Saipan. Tie ležia v Tichom oceáne a patria k Amerike, ale sú vzdialené iba tri a pol hodiny letu od Tokia, čo je oveľa bližšie než Havaj, kam sa letí osem hodín.
Ísť dovolenkovať na Guam alebo Saipan je teraz pre Japoncov vďaka lacnému doláru výhodnejšie, než cestovať po Japonsku. To je paradox. Len na ilustráciu: Keď Slovák nemá peniaze na dovolenku na Kanárskych ostrovoch, rozhodne sa pre Piešťany. Ale keď Japonec nemá na cestovanie po Japonsku, ide na Havaj.
V rokoch 1949 až 1971 bol zavedený pevný kurz dolára a jenu, nie plávajúci, ako je to v súčasnosti. Jeden americký dolár bol za 360 jenov. Neviem presne, prečo práve za toľko, ale historka, ktorej pravdivosť nemôžem zaručiť, hovorí: Po vojne Amerika riadila Japonsko a poznajúc význam slova jen = kruh zafixovali kurz 360 jenov za jeden americký dolár, pretože kruh má 360 stupňov.
