Odpočúvanie novinárov oprávnene vyvolalo zdesenie z postupov politikov a tajných služieb. Kašický či Galko sú väčším ohrozením demokracie ako novinári, ktorí uverejnia citlivé informácie. Ani novinári však z kauzy nevychádzajú bez chyby. Aj o nich by sa malo diskutovať, a nie len odpočúvať ich.
1. Sluhovia politikov
Po prečítaní odpočutých telefonátov redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej s Robertom Kaliňákom je jasné, že nie všetci novinári sú úplne nezávislí. Oslovenia bejby a miláčik ešte neznamenajú, že redaktorka slúži Kaliňákovi a nie pravde. Poslancove reči, ako dá koho z redakcie vyhodiť a kto sa má pred ním triasť, sú však už na pováženie. Kaliňák sa vyhráža aj tým, že keď to neurobí Pravda, ešte lepšie to spracuje SME.
Na vety sa dá pozerať dvoma spôsobmi. Buď je to Kaliňákovo priznanie, že novinári v SME sú lepší ako v Pravde, alebo že SME poslúcha viac ako Pravda. Stačí si prečítať naše noviny a čitateľ musí vedieť, ako to je.
Pre úplné pochopenie však treba napísať: novinári získavajú informácie od rôznych zdrojov, aj od politikov. Lenže v nezávislej redakcii každú informáciu preverujú, podrobujú ju kritickej analýze a až potom ju uverejnia. Alebo jednoduchšie: aj informácia od neslušného človeka môže byť pravdivá a dôležitá. Ak to tak je, noviny by ju mali zverejniť.
2. Pravdy a klebety
Za posledné dni sa vyplavilo toľko špiny, že sa v tom môžeme utopiť. To, čo ešte v nedeľu vyzeralo ako nepredstaviteľné, je zrazu skutočnosťou. Galko odpočúval novinárov, vlastných kolegov, túžil sledovať svoju ochranku. Zrazu sa zdá všetko uveriteľné.
Médiá by však nemali podľahnúť panike a aj v takejto situácii všetky teórie overovať. Iba preto, že ucho na telefóne novinára je pravda, nemusí byť pravda aj to, že niekto sledoval premiérku. A tu médiá zatiaľ nerobia svoju robotu bezchybne. Opakovane vydávajú dohady za skutočnosť. Bez dôkazu. Novinári sa tak stávajú rukojemníkmi svojich informátorov a to je ich koniec.
3. Nedotknuteľní
Ďalšou chybou, ktorá sa v súvislosti s novinármi objavila, je, že sú mimo zákona. Že novinárov nemožno nikdy odpočúvať či trestať za to, čo robia. Nie je to pravda. Sú situácie, keď novinár zlyháva až tak, že je ohrozením bezpečnosti. Keď pracuje pre tajné služby, keď pácha závažné trestné činy, keď je novinársky preukaz len krytím jeho skutočnej kriminálnej činnosti. Vtedy je trest na mieste.
Sledovať novinára v snahe odkryť jeho zdroje, alebo len preto, že je kriticky naladený voči danému politikovi, je však faul. A to bez ohľadu na to, že novinár nie je vedený len snahou dopátrať sa pravdy, ale napríklad aj politikom.
Pri všetkom hnuse, ktorý sa na nás vyvalil, je dobré vedieť, že niektorí politici nevedia odolať moci a zneužívajú ju. Rovnako je dobré vedieť, že niektorí novinári nie sú úplne novinármi. Je len koniec novembra, do volieb sa ešte toho napočúvame.
