„Keď napíšem text o tom, že čitatelia bulváru by nemali mať volebné právo, uverejnia ho v Sme?“ - pýtal sa minulý týždeň Rado Ondřejíček. Uverejnili. Autor tak vo svojom článku „Úder tupým davom“ vyslovil myšlienku obmedzenia volebného práva občanom, ktorí čítajú a sledujú iné médiá ako tzv. rozumní občania. Smutné na jeho texte je, že je rovnako zjednodušujúci a nepremyslený ako bulvár, ktorý kritizuje.
Prvým problémom Ondřejíčkovho argumentu je, že nie je poctivý v jeho aplikácii. Ako to už väčšinou v týchto prípadoch býva, autori takýchto myšlienok si kritérium informovanosti nastavujú tak, aby ho sami spĺňali. Pýtať sa však môžeme rovnako: prečo by mal človek, ktorý napísal jeden román, rozhodovať o správnej výške deficitu alebo o efektívnom spôsobe využitia eurofondov? Ak by sme boli poctiví, záverom by bol elektorát pozostávajúci jedine z držiteľov doktorátov, a nedostal by sa do neho ani autor samotný.
Faktom ostáva, že aj bratislavský spisovateľ, aj nezamestnaný v obci na Gemeri je členom toho istého politického spoločenstva. Rozhodnutia politikov sa týkajú ľudí, ktorí po večeroch pozerajú turecké telenovely, ako aj občanov, ktorým večer robí spoločnosť biele víno a Sartre. Médiá spoluutvárajú politický názor, no odstránením bulváru nezmiznú „ficovoliči“. Ondrejíček nechápe, že politické názory sú utvárané zložitou sústavou okolností a nie tým, či niekto preferuje jednoduchú zábavu. Mimochodom, aj výskumy zloženia voličstva ľavice a počtu ľudí konzumujúcich bulvár len búrajú mýtus, že nepravicové strany volia hlúpi a nevzdelaní.
