O nejaký čas ste zistili, že to posledné, čo robíte v bdelom stave, je kontrola konta. Ráno, samozrejme, to isté.
A možno vám to prišlo úplne choré a museli ste si dať od Facebooku pauzu. Facebook je len jedným z mnohých otravných elektronických kamarátov, ktorí nás neustále otravujú.
Sherry Turkle je psychologička, ktorá učí na Massachusetts Institute of Technology a je autorkou hlavného článku v najnovšom Fóre.
Znie to ako klišé, ale skutočne môže nastaviť zrkadlo mnohým ľuďom, ktorí majú pocit, že bez neustáleho pripojenia nevydržia.
Ako píše: “Rozhovor tvárou v tvár sa vyvíja pomaly. Učí trpezlivosti. Keď komunikujeme pomocou digitálnych zariadení, učíme sa iným zvykom. Očakávame rýchlejšie odpovede a aby sme ich dostali, kladieme jednoduchšie otázky. Zjednodušujeme aj tie najjednoduchšie témy. Napokon, rozhovor s niekým iným nás učí tiež rozprávať sa so samým sebou. Tým, že sa mu budeme vyhýbať, zmenšuje našu schopnosť sebareflexie. Sociálne siete sa nás pýtajú, „čo máme na mysli,“ ale naša motivácia, aby sme prezradili niečo skutočne vnútorné, je malá. Keď má človek 3000 facebookových priateľov, inak to ani nejde.”
Čítajte viac v texte: Zdvihnite oči od mobilov
Jednu “konverzáciu” tvárou v tvár, ktorá sa odohrala minulý týždeň na bratislavskej hlavnej pošte, si zase všíma spisovateľka Jana Beňová. Čuduje sa, prečo aj priatelia Tomáš Janovica používajú pri opise bitky slovíčko “vraj”.
Pýta sa, či “musíme byť tak politicky korektní aj na mieste, v priestore, ktorý je v novinách vytvorený pre spisovateľov a ich názory? Budeme teda radšej o všetkom hovoriť, že sa „vraj“ stalo alebo že ich Machala „mal“ napadnúť?”
Čítajte viac v texte: Vraj sa to nemalo stať
Nezabudli sme ani na slovenskú politiku. Keď som si v Lidových novinách prečítal článok českého spisovateľa Petra Placáka, ktorý v článku Širokorozchodný Robert Fico na pozadí premiérovej návštevy v Prahe opisuje svoje obavy z ruského vplyvu v strednej Európe, spýtal som sa ho, či by sme článok nemohli uverejniť aj v SME.
Súhlasil a tak si môžete prečítať aj slová, že pred niekoľkými rokmi to bola práve “slovenská politická reprezentácia – a na prvom mieste Fico – ktorá energetickú bezpečnosť Slovenska vložila úplne do rúk Kremľa, pričom i politickému analfabetovi muselo byť od začiatku jasné, že nejde len o „obchod, ale že Rusko v úsilí o rozšírenie svojho vplyvu v Európe využíva práve strategické hospodárske odvetvia ako nástroj svojej zahraničnej politiky.”
Čítajte viac v texte: Širokorozchodný Robert Fico
Politológ Samuel Abrahám si pre zmenu všíma (dúfa) iné aspekty novej Ficovej vlády. Píše najmä o tom, že Tomáš Borec a Marek Maďarič predstavujú rozdielne ťažisko potenciálnych zmien vo vláde a v strane Smer.
“Určite to nebude priama konfrontácia s ich šéfom – sú k nemu rovnako lojálni ako ich kolegovia. Skôr to môžu byť okolnosti v ich rezortoch, ktoré môžu – zdôrazňujem potenciálne – naštartovať zemetrasenie.” Veď ľudia sa môžu meniť.
Čítajte viac v texte: Borec, Maďarič a politická korupcia
Jedine, že by zostali takí, akí sú. Ale to je už téma pravidelného stĺpčeka Jána Štrassera. Venuje sa v ňom Ivanovi Gašparovičovi, takže zábava je zaručená.
Čítajte viac v texte: Mentalita
