Politika je aj boj o moc. Ak o ňu niekto súťaží, snaží sa ju dosiahnuť, a keď ju získa, tak ju zveľaďuje. Vtedy sa správa racionálne. Lenže na Slovensku niektorí politici konajú presne naopak, iracionálne.
Štyri roky čakať v opozícii, nakoniec moc získať a onedlho ju dobrovoľne stratiť, vzdať sa poslaneckých mandátov, príspevkov do straníckej kasy a priazne voličov je učebnicový príklad iracionálneho konania. Volič by čakal, že sa strany po volebnom fiasku poučia, začnú sa správať racionálne a budú sa zaoberať tým, čo ľudí štve. A brániť ich záujmy.
Lenže opak je pravda. Namiesto razantnej opozičnej politiky (česť Kaníkovi a Beblavému) sme svedkami naťahovania o trafiky, škandálu s diplomom, lacno pridelených bytov, ale aj vytvárania straníckych platforiem až po zakladanie nových strán. S nápadmi mimo reality.
Leto pri grile
Daniel Lipšic pritom nezačal zle, keď stranu založil inak než majitelia jednorazových produktov politického marketingu schopných prežiť nanajvýš jedno volebné obdobie. Založiť stranícky subjekt na Úrade vlády, vo firemnej kancelárii, v televíznom štúdiu alebo na internete skutočne nie je vhodný začiatok. Politická strana je predsa zložitý mechanizmus s komplikovanou horizontálnou i vertikálnou štruktúrou, a nie skupinou spriatelených osôb sústredených v jednom centre.
Azda aj preto bývalý podpredseda KDH v lete griloval, stretával sa s ľuďmi, diskutoval o ich problémoch a zrejme pripravoval priestor na budovanie regionálnych štruktúr novej strany.
Stretávať sa s ľuďmi znamená poznávať aktuálne problémy ľudí. Čo je teda obsahom Lipšicovej letnej grilovačky? Koho a čím má Nová väčšina osloviť? Z toho mála, čo zatiaľ vieme, tak to vyzerá na učiteľov, mladé rodiny, malých a stredných podnikateľov, ľudí so záujmom pracovať a so sklonmi hovoriť pravdu. Na väčšinu schopnú poraziť Smer to zatiaľ nestačí, pričom aj sľubovaná odmena vyzerá zvláštne: právo na prácu, niekoľko jednomandátových obvodov a viac priamej demokracie.
Skutočne bola na grilovačke tou najdôležitejšou témou priama demokracia? Naozaj opozícia netuší, čo ľudí na Slovensku momentálne štve? Zrušenie daňového bonusu pre rodičov vysokoškolákov nad 19 rokov alebo nová ústava? Zavedenie odvodov z brigád alebo zmena volebného systému?
Demokracia bez kompromisu
Ak by sme aj predpokladali, že priama demokracia nie je pre Novú väčšinu cieľom, ale len prostriedkom, strana by mala pracovať s alternatívou, že prenesenie väčšej miery zodpovednosti na ľudí môže spoločnosti viac uškodiť, než pomôcť. Priama demokracia totiž na rozdiel od reprezentatívnej nepozná kompromis. A preto je nebezpečná.
Podľa Giovanniho Sartoriho (1995), „demokracia je vládou ľudu pri zaručených právach menšín“. Lenže v priamej demokracii väčšina berie všetko, menšine neostáva nič.
História pozná viac príkladov, keď bola priama demokracia zneužitá šikovnými demagógmi, keď namiesto upevnenia viedla paradoxne k oslabeniu vlády ľudu, prípadne prispela k nastoleniu diktatúry. Aj preto ju dnes Nemci na federálnej úrovni nevyužívajú nielen vo forme referenda, ale ani pri voľbe prezidenta.
Citujúc Arnolda Brechta (1948) „priama voľba hlavy štátu bola pred vojnou jedným z dôvodov, prečo sa do tejto funkcie dostal populárny outsider, a nie demokraticky zmýšľajúci politik“.
Posilňovať prvky priamej demokracie nie je vhodné tam, kde existuje len minimálny záujem obyvateľov participovať na politických rozhodnutiach priamo, prípadne, kde ľudia majú sklony naslúchať skôr outsiderovi než osvietenému politikovi. Ak niečo funguje v USA, nemusí predsa u nás.
Doterajšia skúsenosť ukazuje, že obyvatelia Slovenska referendum skôr ignorujú, než sa na ňom zúčastňujú. A v prípade priamej voľby hlavy štátu môžeme tiež len konštatovať, že od jej zavedenia u nás zatiaľ platia slová vyššie citovaného nemeckého autora.
Priama demokracia nezabráni dostať sa neschopným ľuďom do verejných funkcií. Niekedy im to dokonca uľahčí. Ľudia totiž radi načúvajú jednoduchým riešeniam zložitých problémov a neraz uveria skôr falošnej ilúzii než krutej pravde.
Uvažovaním o novej ústave či novej republike opozícia nešikovne prispieva k odpútaniu pozornosti od skutočných problémov súčasnej vlády. Ľudí netrápi ústava ani volebný systém. Ľudí momentálne skôr štve, že ich vláda pripravuje o istoty, ktoré im premiér pred voľbami tak dôrazne sľuboval.
(Autor je politológ, UCM Trnava)
Autor: Radoslav Štefančík
