Slovensko môže ľahko vyhlásiť, že pokračujúci zákaz dovozu českého alkoholu chráni jeho občanov, ale omnoho ťažšie by bolo dokázať to pred medzinárodnou arbitrážou.
Na Slovensku včera začalo platiť „Opatrenie o dočasnom zákaze uvádzať do obehu, predávať a používať liehoviny s obsahom etanolu od 20 % objemových vyrobených na území Českej republiky“.
Uplynulo totiž pätnásť dní od jeho vyvesenia na úradnej tabuli Úradu verejného zdravotníctva, čím bola podľa zákona naplnená požiadavka jeho „doručenia“ všetkým.
Nikto sa tak nemôže vyhovárať, že o zákaze nevie, a každého už možno potrestať za jeho nerešpektovanie. Čo doteraz nebolo v súlade so zákonom možné. Podrobnosti boli uvedené v príspevku V mene Jozefa Lenárta, nie Roberta Fica (SME 25. 9.), zopakovať to treba preto, lebo Slovensko včera opätovne priznalo, že na situáciu v tejto súvislosti nevie adekvátne reagovať ani vtedy, keď oficiálne reagovať chce.
Zvláštna požiadavka
Vyjadrenie ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka o tom, že „sme suverénny štát a budeme robiť také opatrenia, aby sme ochránili svojich občanov“, znie síce hrdo, ale to je zároveň aj všetko. Po uvoľnení zákazu vývozu tohto alkoholu z Česka sú totiž možnosti ľudí na Slovensku, ako si ho zaobstarať – keď chcú – oveľa väčšie, ako si minister dokáže predstaviť.
Jeho požiadavka, aby importéri odviezli všetky fľaše naspäť do Českej republiky, tam ich skontrolovali a prebalili a až potom ich – možno – Úrad verejného zdravotníctva dovolí na Slovensko doviezť a predávať, je slušne povedané naozaj zvláštna. Čo je horšie, za takúto ochranu na slovenský spôsob môžu občania zaplatiť omnoho viac ako vo zvyšku Európskej únie.
Pretože minister Jahnátek vlastne hovorí, že všetky jej ostatné krajiny nedbajú ani na svoju suverenitu, ani na ochranu svojich občanov pred českým alkoholom, keďže ich dovoz nezakázali, respektíve zákaz dovozu po zrušení vývozu z Česka rušia.
Samozrejme, nie je to tak. Samotná Česká republika, ktorá doplatila na pančovaný alkohol najviac a najdrahšie, povolila predaj alkoholu vyrobeného v tomto roku iba s takzvaným rodným listom a alkoholu vyrobeného do konca minulého roka aj bez neho. Slovensko zakazuje doviezť všetok alkohol: vyrobený pred rokmi, teraz aj pozajtra.
Kontrolné orgány, ktoré sa minulý mesiac a ešte pred vydaním opatrenia rozbehli do zariadení spoločného stravovania, obchodov, stánkov a iných zariadení s ambulantným predajom liehovín, vykonali v čase od 12. do 28. septembra tohto roku bezmála štyritisíc kontrol. Vyšetrili spolu viac ako dvesto vzoriek liehovín a zistili, že všetky laboratórne vyšetrené vzorky „nepreukázali prítomnosť metylakoholu“. Inými slovami, nenašli žiadny pančovaný alkohol dovezený z Českej republiky.
Ani z toho hľadiska tak nič nepotvrdzuje obavy ani dôvody, pre ktoré by sa Slovensko malo stať výnimočnou a osamotenou krajinou Únie, ktorá bude mať čoskoro – po už avizovanom zrušení zákazu dovozu v Poľsku – ako jediná zákaz dovozu alkoholu 20 % a viac z Česka.
Jelínkovci nečakajú
Ak nepríde o chvíľu k náprave, o „suverénnom štáte“ Únie v podaní ministra Jahnátka budeme ešte počuť.
Presadzovanie odvezenia všetkého dotknutého českého alkoholu sa totiž nepozdáva ani viacerým českým distribútorom a výrobcom. Správne poukazujú na to, že suverenitu mať môžeme, ale rešpektovať pravidlá Európskej únie musíme.
Nielen jelínkovci sa dali počuť, že už oslovili právnikov, aby analyzovali dosahy na ich spoločnosť a že „vzniknuté náklady a škody budú žiadať od Slovenska zaplatiť“. V medzinárodnej arbitráži, ktorá bude skúmať, či súčasný zákaz nie je porušením pravidiel o voľnom pohybe tovaru, či ide o adekvátne obmedzenie, či Slovensko nemohlo použiť menej reštriktívne opatrenia a či ide naozaj o ochranu verejného zdravia, alebo niečo iné.
To je aj vzhľadom na uvedené ľahšie deklarovať ako dokázať. Obzvlášť v situácii, keď Slovensko bude suverénne jediným štátom v Únii, ktorý bude mať zákaz dovozu alkoholu z Česka. Argument, že nemá právnu úpravu, ktorá umožní vrátiť alkohol ním navrhnutým spôsobom kus za kus – aby sa vyhlo problémom pri spotrebnej dani – neobstojí. Lebo presne to – teda chýbajúca legislatíva – je jeho „suverénna“ záležitosť.
Fakt, že slovenské orgány podľahli lobingu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení argumentom rovnako nie je. Hoci obava asociácie, že do krajiny bude pred sviatkami – počas ktorých pijú aj tí, čo inak nepijú – dovezený alkohol z Česka, ktorý bude možno aj lacnejší, je pochopiteľná, heslo Kupujte slovenské výrobky! nemožno takýmto spôsobom presadzovať. Samozrejme, toto všetko a mnohé iné slovenské orgány vedia, pravdu o tom, prečo činia to, čo činia, nám však nepovedia.
(Autor je publicista)