Ciele reformy verejnej správy, ako ju naprogramoval Viktor Nižňanský, sa užitočné nielen zdali, ale tam a vtedy užitočné aj boli. A aj keď partajno-nacionálne hľadiská finálnu podobu územného členenia zmrzačili, vtedajšiu podporu si niet prečo vyčítať, ani dôvod si hlavu i popolom obsypať.
K voľbám, ktoré budú už štvrté v poradí, však zajtra vykročíme – teda, kto vykročí, kto nie - s vedomím, že experiment nevyšiel. Vtipkár by povedal, že operácia sa nepodarila, pacient žije. Otázka len je dokedy ešte. Skutočnosť, že účasť heroicky prekoná magických 20 percent, ba v optimálnom počasí zaútočí aj na dvadsaťpäť, pripíšu znalci zase obligátnym klišé: strany sú slabé (štátne príspevky defraudované, na kampaň nezvýšilo) a vyššie celky nekopírujú historické regióny, takže voličstvo nie je s nimi „identitne“ stotožnené.
Za kalíštek pravdy v tom aj je. Ak však experti prízvukujú, že regionálne voľby opäť a zase nemajú tému, respektíve témy, skúsme sa pýtať, odkiaľ by ich asi tak vzali. Manažment európskych peňazí (teda nie politické určenie oblastí, kam pôjdu), predaje pozemkov a budov, opravy cestnej siete, spravovanie učilíšť, gymnázií, polikliník, nemocníc, múzeí, divadiel, kultúrnych a sociálnych domov(ov), medzimestských spojov a tak ďalej.
Čo už sú toto za agendy? Exekutívno-úradnícke. Čiže také, o ktorých je zbytočné, občas aj kontraproduktívne, aby rozhodovali politici. Na to, či zahrabeme najprv výtlk na hornom konci a potom pri dolnej krčme, alebo naopak, netreba volené parlamenty. Stačia vedúci odborov a referenti. Jediná kauza na úrovni vyššieho celku, z ktorej trčí politikum, je otázka (ne)privatizácie – prenájmov nemocníc. Dosť málo.
Môžete protestovať, že decentralizácia sa zasekla, kraje by mali dostať ďalšie kompetencie, k nim aj peniaze a bude politika. Pri pohľade na kandidátky nabité béčkovými a céčkovými kádrami, ktoré nie sú dobré ani do parlamentu v Bratislave (!!!), je to veľmi odvážna predstava. Fakt je jeden: Ako politicko-správne jednotky s volenými zastupiteľstvami a vlastnými úradmi sú vyššie samosprávy luxus, ktorý si Slovensko môže dovoliť azda po najbližšie kolo krízy.
Kto by chcel rečniť o demokracii, odkážte mu, že napríklad župan zvolený ôsmimi percentami zapísaných voličov – čo je realita - nemá s poverením ľudu spoločné zhola nič.
Čítajte viac komentárov:
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="6999250" url-type="sme-article"]Experiment s dotovaním práce mladých sa skončil neúspechom, píše František Múčka[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="6999252" url-type="sme-article"]Politici v župách by mali byť sami sebou zhrození, myslí si Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="6999262" url-type="sme-article"]Nákupom vydavateľstva Mafra dokázal Babiš neutralizovať väčšinu práve tej časti médií, ktorá by mu pred voľbami mohla zavariť, píše Peter Morvay[/content]
