Vyhlásenie premiéra Azarova, že Ukrajina by rada dostala od Európskej únie pôžičku 20 miliárd eur, než s ňou podpíše „kľúčové dohody“, sa dá čítať dvoma spôsobmi.
Jednak ako priehľadný pokus o vyčistenie centra Kyjeva od demonštrantov, ale tiež aj ako pokračovanie geopolitickej bitky, ktorá sa po Vilniuse už zdala rozhodnutá v prospech Moskvy.
Tak či inak, výdrž státisícov Ukrajincov má už všetky znaky veľkého príbehu, keď ulica píše dejiny. Očakávaniam nahráva aj podobnosť s naším 17. novembrom, ktorý sa tiež začal brutálnym zásahom polície.
Skepsa si však naďalej zaslúži prednosť. Vážnosť úmyslov Janukovyča a spol. obnoviť dialóg s Európou je veľmi pochybná. Do tej miery, že štyria z piatich insiderov si myslia, že sledujú len naťahovanie času.
A keby aj seriózne úmysly mali – hudú si svoje insideri - sú iba výzvou pre ďalšie ponuky cukru a mávanie bičom z Kremľa. Na rozdiel od 160 miliárd eur, ktoré Únia odmietla položiť na stôl vo Vilniuse, dvadsať miliárd požadovaných po novom Azarovom by sa vyčarovať aj dalo. Bol by to však ústup zo zásady, že asociačná zmluva sa neuzatvára na aukčnom princípe.
Pritom to, čo pri pohľade na majdan a okolie môže „bruselských“ hriať najviac, je práve príťažlivosť civilizačného a spoločenského modelu Únie v porovnaní s ruským. Z ktorého si väčšina Ukrajincov neprosí napriek tomu, že pre dlhy, bankroty či morálny úpadok si práve Putin robí z Únie fackovacieho panáka.
Zanietenie Ukrajincov dojalo i Barrosa, Merkelovú a ďalších. Europolitici sa prihovárajú Kremľu slovníkom najtvrdším od konca studenej vojny. Radosť počúvať. Škoda len, že hluchí a slepí k zosilneniu akcentov zostali naši protagonisti.
Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktorým musí európska budúcnosť Ukrajiny najviac ležať na srdci. (Priblíženie, členstvo je v nedohľadne.)
Okaté sympatie predsedu Fica pre Janukovyča a kvázineutrálna pozícia, akože „je mu ľúto“, že nepodpísali, ale je to vnútorná vec Ukrajiny, sú takmer ako geopolitická vlastizrada.
Výrokom, že je veľkou chybou, ak sa medzinárodní predstavitelia stavajú na stranu niektorého z domácich aktérov na Ukrajine, sa aj minister Lajčák na míle vzdialil pozícii, ktorú by malo Slovensko kopírovať do bodky – teda poľskej.
Čítajte viac komentárov:
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7037770" url-type="sme-article"]Nová česká vláda stále nedala odpoveď, ako chce verejné financie naprávať bez úspor, myslí si Peter Morvay[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7037773" url-type="sme-article"]Nejaký iránsky úrad, ktorý má na starosti propagandu, si na úkor Slovenska dobre robí svoju prácu, myslí si Peter Schutz[/content]
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7037776" url-type="sme-article"]Kým pred rokmi nebol pre SDKÚ odchod troch poslancov matematicky veľká strata, dnes to znamená tretinu poslaneckého klubu, myslí si Tomáš Gális[/content]
